Do Denník N

v roku 2014 oligarchická skupina ESET. ESET v roku 2016, cez jedného zo svojich majiteľov začal podporovať novovzniknutú stranu Progresívne Slovensko. Denník N odvtedy masívne pretláčal progresívcov ale aj Kisku. Stále sa však tváril a dodnes tvári ako nezávislé a objektívne médium.  

A že Dennik N prihrieva rád polievočku svojim chlebodarcom, je bez pochýb. Vidieť to napríklad v jednom ich článku, pričom už jeho samotný názov veľavravný: „Richard Marko z Esetu: povedali sme si, že nemôžeme celý priestor nechať konšpirátorom“. Úsmevné je, že už týmto vyjadrením priznáva, že obsah denníka N ovplyvňujú. V článku ďalej Marko paradoxne ale podsúva, že ich dianie na Slovensku vlastne ani nezaujíma, pretože väčšina  aktív ESET-u je v zahraničí. To však samozrejme nie je pravda.

ESET sa v slovenskej politike angažuje.

Počas volebnej noci na primátora Bratislavy sa napr. na volebnom štábe Matúša Valla objavil Miroslav Trnka z ESETu, kde ich nafotili takmer vo vrúcnom spoločnom objatí. Informoval o tom vtedy alternatívny web hlavne.sk. Dennik N to ale radšej "objektívne" veľmi nerozpitvával a napísal "nezávisle" iba o tom, aký je Vallo úžasný a morálny a ako ho eseťák Trnka podporuje úplne nezištne.

Richard Marko otvorene podporoval na post prezidenta Roberta Mistríka. Anton Zajac, zo spoločnosti ESET v roku 2016 prispel sumou 72 000 eur Progresívnemu Slovensku. Písal o tom portál Aktuality.

Bohatí "anjeli" medzi oligarchami

Anton Zajac sa tajne v roku 2019 stretol aj s Andrejom Kiskom. Toto rozhodne nebolo vhodné a vyvolalo to veľký mediálny ohlas. Bolo to totiž pred dôležitými, parlamentnými voľbami v r.  2020. O schôdzke, ktorú tajne zachytil Nový čas vtedy aj Hlavný denník. Zajac vtedy odmietal, že by to robil zo zištných dôvodov: „Nechcem za to žiadne protislužby, žiadne kontrakty,“ povedal.

Kiska sa na jeho pomoc však spoliehal už niekoľko mesiacov predtým. „Na Slovensku je tak veľa dobrých ľudí, ako je aj pán Zajac, dúfam, že pomôžu,“ povedal neprezieravo v relácii Na telo.

Zajac v minulosti aj Zuzanu Čaputovú a peniaze poskytol aj iniciatíve Miroslava Beblavého. Eseťáci podporovali aj kampaň Matúša Valla na primátora Bratislavy, neskôr aj Roberta Mistríka v kampani na prezidenta SR. O Zuzane Čaputovej je to známa vec.



Vráťme sa však k rozhovoru Richarda Marka z ESETu s Denníkom N. Redaktori Vladimír Šnídl a Otakar Horák položili Markovi túto otázku: „Ďalšou témou, ktorú kritici ESETu vyčítajú, je Denník N. Spolumajiteľom firmy patrí 51 percent v spoločnosti, ktorá Denník N vydáva. Čítate nás občas?“

„Áno, môžem povedať, že pravidelne“, odpovedá Marko priam nevinne, pričom navodzuje dojem ledabolého záujmu, „nemôžem vylúčiť, že niekto môže aj podiel spolumajiteľov ESETu v Denníku N vnímať cez takéto podozrenie (ovplyvňovania). Náš jediný plán bol podporiť nezávislú žurnalistiku. Znie to naivne, ale presne tak to bolo a je.“

"Naivný oligarcha"? Oxymoron ako "humanitárne bombardovanie Juhoslávie"

Z rozhovoru ďalej vyplynulo, že ESET sa zapojil aktívne aj do protivládnych protestov Za slušné Slovensko. Richard Marko tam dokonca vystúpil na tribúne. To je jednoznačne priama a otvorená ďalšia politická aktivita.



Redaktori Denníka N v rozhovore kladú Markovi priam ukážkovo predpojatú a veľmi sugestívnu otázku, objektívne navádzajúcu na "spontánnu" odpoveď: „Dezinformátori radi podsúvajú ľuďom zjednodušenie: týchto riadi Penta, týchto riadi Eset. Vieme, že je to neporovnateľné, ale predstavte si, že som užívateľ Facebooku, ktorý tomu môže podľahnúť.“  Takto v praxi vyzerá nezávislá a objektívna žurnalistika, ktorou sa Denník N hrdo chváli.

V článku „Prečo Denník N vraví, že je nezávislý, keď bojuje proti mojej obľúbenej strane a fandí inej? Otázky znepokojeného čitateľa“, napísal šéfredaktor internetového vydania  Tomáš Bella toto:  „Mnohí redaktori Denníka N majú kamarátov a príbuzných v rôznych politických stranách. Jeden zo spolumajiteľov Denníka N dokonca dáva rôznym politickým stranám peniaze. Dá sa potom novinám – týmto alebo akýmkoľvek iným – veriť? Odpovede na otázky, ktoré mi prišli za posledných pár dní cez Facebook.“

Je teda nad slnko jasné, že konflikt záujmov vníma aj väčšina verejnosti, ktorá Denník N nepovažuje za objektívne a už vôbec nie za nezávislé médium. Citovaný článok Denníka N iba potvrdzuje, že tento fakt neostal mnohými ich čitateľmi nepovšimnutý.



Tomáš Bella napísal v preklade do ľudskej reči v článku asi toto: Pre tamtoho oligarchu nie, pretože ten je zlý. Ale pre tohto oligarchu áno, pretože toto je oligarcha dobrý. Možno je to to povestné: Toto je "náš človek".

Čo sa týka konfliktu záujmov, Tomáš Bella v tom má úplne jasno: „Ak máte majiteľov zo softvérovej firmy, ktorá má absolútnu väčšinu biznisu mimo krajiny, možnosť konfliktu existuje, ale bude sa týkať veľmi malého zlomku textov.“

Snáď najideálnejšie Bella vysvetlil možný vplyv oligarchov z ESETu do obsahu Denníka N. „Niektoré iné veci majú zasa z akcionárskej zmluvy výslovne zakázané: napríklad akokoľvek kontaktovať novinárov, ak sa im v novinách niečo nepáči, alebo sa priamo angažovať v niektorej politickej strane,“ napísal. Dokonca ešte pridal, že bol na všetkých rokovaniach s investormi (teda ESET), a tam si jasne dohodli pravidlá a investor povedal, že všetky pravidlá redaktorov ohľadom obsahu budú rešpektovať. Také jednoduché!

Denník N nie je objektívny a nie je apolitický.

Denník N je taký politický ako sa len dá, a nie je nezávislý, pretože je závislý a neskrýva to. Iba sami sebe klamú, že sú nezávislí a objektívni a zavádzajú tým všetkých ostatných a najmä svojich čitateľov Denník N je totiž závislý od peňazí oligarchov z ESETu, ktorí sa ešte navyše aj bezostyšne angažujú v politike. A to je do neba volajúci konflikt, ktorý nemožno prehliadať a iba ticho pritakávať ich samozvanej objektivite. Tvária sa ako majitelia pravdy, lebo na to majú dostatok politikou presiaknutých financií.

Nie je hanbou média priznať, že je stranícke a nie je nezávislé. Takáto úprimnosť je priam žiadúca. Rovnako aj iné veľké médiá vo svete sa otvorene hlásia k pravicovej, alebo ľavicovej politike, či dokonca k podpore niektorej z politických strán. Lenže hlásať o sebe, že som nezávislý je priame klamanie svojich čitateľov. Keby si však iba tíško plnili svoju kasičku a písali podľa priania svojich štedrých sponzorov, nemohli by už tak hlasno šíriť svoju nenávistnú propagandu proti všetkým, ktorí majú iný názor ako oni.