Koronavírus a jeho dôsledky nepociťujú len bežní ľudia na svojom zdraví, či nebodaj živote, ale aj zdravotníci, ktorí sú už po viac ako trištvrte roku boja s ním úplne vyčerpaní. O to viac ich mrzí, že ich minister spolu s vládou zatiaľ boji proti tejto pandémiu nezvládajú.

Myslí si to aj poslankyňa Národnej rady Za ľudí a primárka ARO v Národnom onkologickom ústave Andrea Letanovská, podľa ktorej je Marek Krajčí slabým ministrom a ako účastníčka krízových štábov tvrdí, že byť na nich bol pre ňu frustrujúci zážitok. Frustráciu však zažíva aj v práci pri preťažených kolegoch a zúfalých pacientoch, píše portál dennikn.sk.

Neotestovaných pacientov testujú preventívne hneď na príjme

Zdravotníci sú Letanovskej vyčerpaní, čoho dôsledkom bolo aj to, že jej po službe skolabovala kolegyňa. Poslankyňa a zároveň lekárka sa stará o onkologických pacientov, a aj o tých, ktorí majú COVID-19. „Posledné dni sú naozaj dosť hektické,“ priznáva Letanovská, podľa ktorej sú zdravotníci veľmi vyťažení, pretože napríklad tí u nej majú znásobené služby. Situácia bola podľa primárky v Národnom onkologickom centre dramatická najmä koncom novembra, keď z 900 zamestnancov bolo až 51 pozitívnych. „Bolo to tým, že sme sa poctivo testovali,“ vysvetlila lekárka pomerne vysoký stav pozitívnych zdravotníkov.

Asi najväčšími ohniskami nákazy sa v súčasnosti stávajú aj nemocnice. „Tomu sa nedá zabrániť, no spočiatku do nich chodili neotestovaní pacienti. Začali sme preto vyžadovať, aby do nemocnice na plánovaný príjem smel prísť len pacient s testom, a pri neplánovanom urgentnom príjme musí byť hneď pri príjme otestovaný,“ dodáva Letanovská. Zdravotníci napriek koronavírusovej pandémii musia ošetrovať aj covidových pacientov. „Ak má pacient COVID aj onkologické ochorenie, ktorého liečba či operácia sa dá odložiť, odloží sa. Sú však také prípady, kde to možné nie je, napríklad akútna leukémia, prípadne keď sa choroba prejaví, už keď je pacient hospitalizovaný či v pooperačnom období. Teraz máme dve covidové oddelenia, ktoré stíhajú a poskytujú základnú starostlivosť“ konštatuje primárka a poslankyňa Národnej rady zároveň.

Všetci zdravotníci sú už veľmi vyčerpaní, fyzicky aj psychicky

Ak sa ale pacientov stav zhorší, prípadne potrebuje umelú pľúcnu ventiláciu, prichádza k nej na ARO. „Museli sme rozširiť počty pre covidových pacientov na úkor ostatných. Miesta nám chýbajú nielen pre pozitívnych a negatívnych, ale aj pre tých, čo majú podozrenie. Ak aj má pacient negatívny antigénový test, ale nie sme si istí, radšej ho izolujeme a opätovne otestujeme čo je extrémne komplikované,“ opisuje Letanovská stav na jej oddelení, kde už personál začína byť veľmi vyčerpaný. „Na ARO máme aj kolegov v seniorskom veku, tí nechodia na covidové oddelenie, neobliekajú sa do ochranných oblekov, potom máme veľa mladých, ktorí síce majú silu aj chuť pracovať, ale ešte nie sú atestovaní, takže nie sú úplne kvalifikovaní a potrebujú niekoho pri sebe,“ vysvetľuje primárka, prečo sú mnohí lekári už vyčerpaní.

Niektoré služby sú vraj také ťažké, že jej kolegovia odpadávajú a musia si občas vziať deň či dva voľna, ktorý väčšinou prespia. „V pondelok mi skolabovala kolegyňa priamo po službe, taká bola vyčerpaná. Ľudia sú unavení, majú toho už dosť, lebo práca je aj pre tie ochranné obleky veľmi náročná,“ ľutuje svoj zdravotnícky personál, ktorý je navyše vystavený riziku infekcie. Zdravotníkom však už dochádzajú fyzické aj psychické sily. „Áno. Ešte aj tí, čo boli pozitívni, keď mohli odísť z karantény, okamžite prišli do práce. Zostávajú v práci, koľko vládzu. Je tu veľká kolegialita. Na druhej strane je to vyčerpávajúce, lebo budú sviatky a uvoľnenie v práci na nich nečaká. Najhoršie je, že nevieme, kedy to bude mať koniec. Predpokladáme, že veľmi zlý bude aj január a vedomie, že to bude trvať ešte týždne, je ubíjajúce,“ priznáva smutne primárka Letanovská.

Niektorí pacienti prišli do nemocnice keď bolo príliš neskoro

Súčasná situácia je po zdravotníckej stránke veľmi zložitá a nikto nevie, dokedy to ľudia pracujúci v nemocniciach vydržia. „Teraz sa to už vymyká z rúk, lebo stačí, aby vypadlo pár lekárov, sestier či sanitárov a je tu veľký problém. Je to silnejšie než my, a najhoršie je, že to nemáme v rukách. Nik z nás nič podobné nezažil a v mierových podmienkach sa to asi s ničím nedá porovnať,“ konštatuje primárka. Deprimujúca je pre ňu ešte jedna, oveľa desivejšia štatistika. „Všetci, ktorí boli u nás doteraz na umelej pľúcnej ventilácii s covidom, zomreli. Nie sú to síce veľké počty, ale neboli sme na to zvyknutí. Dnešná umelá pľúcna ventilácia veľmi sofistikovaná a dokáže prekonať veľmi ťažké poškodenie pľúc, ktoré je dočasné a prekonateľné, no COVID-19 je úplne iný. Keď pacient potrebuje umelú pľúcnu ventiláciu, jeho pľúca sú už tak ťažko poškodené, že je to často neprekonateľné a väčšinou to znamená smrť,“ vraví smutne Letanovská.

Podľa štatistík zomrelo v októbri veľmi veľa ľudí aj doma, no časť z nich preto, že sa báli ísť do nemocnice, alebo bola nemocnica vyťažená covidom. „Stáva sa to, lebo často chodia pacienti veľmi neskoro. Báli sa a pritom boli v stave, ktorý nezniesol odklad. Prišli často ťažko dehydratovaní, pretože mnohí pacienti po chemoterapii majú hnačky, vracajú a majú poruchu príjmu tekutín a potravy. Otáľali s príchodom do nemocnice, až boli takí dehydratovaní, že im zlyhali obličky a niektorí aj zomreli. Stretli sme sa tým už v prvej vlne, teraz je to ešte častejšie,“ dodáva primárka a priznáva, do nemocnice sa nedostanú ľudia aj preto, že sú zastavené príjmy, oddelenia kolabujú a pacient sa napokon príjmu ani nedožije.