Denník N sa samozvane postavil do úlohy morálnej autority na Slovensku a všetkých naokolo poúča o nezávislej žurnalistike.

Sám o sebe denník píše, že: „Denník N je prvý slovenský denník a online médium, ktoré má väčšinu príjmov od predplatiteľov. Redaktorom to dáva finančnú aj novinársku nezávislosť na politických, ekonomických či inzerentných záujmoch,“ ďalej, že „Redakcia nedostáva žiadne peniaze od akcionárov, tí firme prispeli len raz pri jej štarte,“ a ešte: „Vďaka financovaniu redakcie najmä z predplatného, môžu novinári Denníka N pracovať slobodne a nezávisle od akýchkoľvek oligarchov, politických, ekonomických či inzerentných záujmov.“

Denník N vznikal vo svojich prvopočiatkoch ako Projekt N. Jeho zakladateľmi boli bývalí redaktori denníka SME. Riaditeľom vydavateľstva sa stal Lukáš Fila, ktorý je aj dodnes predsedom predstavenstva vydavateľstva. Vedľa neho je od začiatku aj Tomáš Bella, ktorý je známy svojou snahou spoplatniť internet. Stál totiž spolu s Ivom Štefunkom z Progresívneho Slovenska pri zrode dnes už neexistujúceho projektu Piano Media. Tento projekt mal za cieľ spoplatniť internetový obsah slovenských médií. Tým prakticky vytvoril takmer neobmedzený priestor pre rast a vznik množstva nových alternatívnych médií.



V apríli 2014 vznikla akciová spoločnosť Denník N, a.s. a premenovaním spoločnosti Grape 2013, s.r.o. vznikla dcérska spoločnosť N Press, s.r.o. v ktorej má Denník N, a.s. 100% účasť. V rokoch 2015 až 2019 tam ako člen predstavenstva pôsobil aj spolumajiteľ ESETu, Anton Zajac.

Kým pred rokom 2014 mala spoločnosť N Press, s.r.o. podľa údajov z Finstatu stratu vo výške viac ako 15 tis. EUR, v roku 2015 už vykázala stratu viac ako 650 tis. EUR a ďalší rok po sebe takisto stratu viac ako 200 tis. EUR. Dohromady je to takmer jeden milión EUR. Ide o kapitál, ktorý musel niekto vložiť a zaplatiť. Na aký účel?

Redaktori Denníka N sa radi vyhraňujú voči oligarchii, čo spôsobilo aj ich niekdajší odchod z denníka SME. Vtedy vyhlasovali, že odmietajú pracovať v pomeroch, v ktorých sa nedá odvádzať objektívna novinárska práca. Paradoxne však oligarchovia z ESETu im nevadia.

https://www.hlavnydennik.sk/2020/12/21/neexistuju-ani-dobre-ani-zle-zaujmy-odkazuje-rusky-prezident-demogogom-existuju-iba-narodne-zaujmy/

Oligarcha je vždy len oligarcha

Čo sa týka konfliktu záujmov, napísal šéfredaktor online obsahu Denníka N, Tomáš Bella, toto: „Ak máte majiteľov zo softvérovej firmy, ktorá má absolútnu väčšinu biznisu mimo krajiny, možnosť konfliktu existuje, ale bude sa týkať veľmi malého zlomku textov.“ Argumentuje teda tým, že ESET, keďže podniká hlavne mimo Slovenska, sa o dianie na Slovensku nezaujíma. Možný vplyv oligarchu ESETu do obsahu Denníka N ešte dovysvetlil takto: „Niektoré iné veci majú zasa z akcionárskej zmluvy výslovne zakázané: napríklad akokoľvek kontaktovať novinárov, ak sa im v novinách niečo nepáči, alebo sa priamo angažovať v niektorej politickej strane.“

Pritom už samotné toto pravidlo bolo porušené aktívnym vstupom Antona Zajaca z ESETu do politiky. Konkrétne jeho priamou finančnou podporou strane Progresívne Slovensko (PS). Ďalším príkladom je prítomnosť ďalšieho spolumajiteľa ESETu Miroslava Trnku, na volebnej noci Matúša Valla a jeho priama finančná podpora tomuto kandidátovi PS-Spolu.



V roku 2016 sa tak „nezávislosť“ Denníka N presunula priamo do politiky. Denník N v podstate ani neskrýval, že nadržiava a svojím obsahom nahráva PS. Čitatelia sa v tom čase sťažovali, že Denník N píše príliš pozitívne o jednej strane a príliš negatívne o inej. Odpoveď šéfredaktora online Denníka N bola nanajvýš „farizejská“: „Je to možné," napísal vtedy. „Nezávislosť neznamená, že redaktori nemajú svoje osobné názory, sympatie a antipatie. Určite mnohí sympatizujú aj s politikmi, ktorí sa vám nepáčia, a naopak,“ napísal Tomáš Bella, ktorý podnikal so spoluzakladateľom PS a jedným z hlavných lídrov tejto strany, Ivom Štefunkom.

Denník N sa aj napriek tomu stále falošne tvári ako nezávislé médium a v rámci nekalého konkurenčného boja útočí na iné médiá, ktoré nesúhlasia s ním propagovanými názormi a priamou politickou propagandou. Prečo sa tak deje a kto sú politici na pozadí tejto propagandy, prinesiem v ďalších pokračovaniach článku.