Česká republika a Slovensko zablokovali prijatie dôležitého textu na dosiahnutie pokroku v procese rozširovania EÚ. Nemecká vláda na konci svojho polročného predsedníctva v Rade EÚ tak utrpela ďalšiu porážku pri hľadaní kompromisu v politike voči Balkánu, píše nemecký portál boerse-online.de.
Podľa diplomatov Česká republika a Slovensko zablokovali prijatie dôležitého textu na dosiahnutie pokroku v procese rozširovania Európskej únie. Ešte predtým Bulharsko vetovalo odštartovanie rokovaní so Severným Macedónskom o vstupe do Európskej únie. To isté urobilo aj v prípade Albánska.
Situácia je problematická, pretože o balkánske štáty majú záujem aj Rusko, Čína či Turecko. Viaznuce napredovanie v budovaní vzťahov s Európskou úniou sa tak podpísalo pod zanedbávanie reforiem na prehlbovanie demokracie a právneho štátu, na ktorých trvá Brusel, píše ďalej nemecký portál.
Diplomati Európskej únie sú z toho frustrovaní. „Pre západný Balkán je tragické, že v politike rozširovania Európskej únie sa navzájom blokujú viaceré tábory, čo je na škodu veci,“ – tvrdí Brusel. To všetko vysiela „zlý signál“ smerom k Balkánu, a otvára tak šance pre ďalších aktérov.
Rozhorčenie vyvolalo najmä to, že vyslanci z Českej republiky a Slovenska ešte v stredu s textom súhlasili, no vo štvrtok na Rade ministrov ho už vetovali.
Hlavným dôvodom súčasného zablokovania v balkánskej politike, ako pripomína nemecký portál, je spor medzi Bulharskom a Severným Macedónskom o časť spoločnej histórie. Bulharsko obviňuje Severné Macedónsko z jej „ukradnutia“. Bulharsko navyše odmieta uznať macedónsky jazyk ako samostatný. Sofia ho považuje len za bulharský dialekt.
Česká republika a Slovensko zdôvodnili svoje veto rozhorčením z blokovania prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom. Konkrétne kritizovali skutočnosť, že do vyhlásenia o procese rozširovania bol na nátlak Bulharska zahrnutý odkaz na historické spory so Severným Macedónskom.
Nemecké predsedníctvo v Rade EÚ sa v poslednom období intenzívne zasadzovalo za to, aby primälo Bulharsko zmeniť názor v spore so Severným Macedónskom. Vláda v Sofii ale zostala neoblomná.
Okrem Srbska a Čiernej Hory patria medzi balkánske štáty, ktoré sa usilujú o vstup do EÚ, aj Albánsko, Severné Macedónsko, Bosna a Hercegovina, a tiež Kosovo. Európska únia už vedie oficiálne prístupové rokovania s Čiernou Horou a Srbskom. O začatí rozhovorov s Albánskom a Severným Macedónskom sa rozhodlo na jar po niekoľkomesačných interných diskusiách v únii. Bosna a Hercegovina i Kosovo sa doteraz považovali iba za potenciálnych kandidátov na prístupové rokovania, uvádza na záver nemecký portál boerse-online.de.