„To, čo, a ako, sa dialo na krízovom štábe bolo pre mňa frustrujúce,“ hovorí Letanovská
Ústredný krízový štáb si zrejme mnohí Slováci predstavujú ako miesto, kde sa prijímajú tie najzávažnejšie rozhodnutia v boji s pandémiou koronavírusu. Že tomu tak ale celkom nie je hovorí svedectvo doktorky Andrei Letanovskej, ktorá je zároveň aj poslankyňou Národnej rady za stranu Za ľudí.
Doktorka a poslankyňa Andrea Letanovská je primárkou na ARO v Národnom onkologickom ústave v Bratislave, ktorá sa zároveň zúčastňovala na Ústrednom krízovom štábe. Úmyselne uvádzame minulý čas, pretože po tom, čo všetko tam zažila sa rozhodla, že chodiť tam už nebude. Priznala to aj v rozhovore, ktorý
uverejnil portál dennikn.sk.
Politici často oponujú, že sa niečo nedá a neurobia to
Pravidelná účastníčka krízových štábov tvrdí, že byť na nich bol pre ňu celkom frustrujúci zážitok.
„Pre mňa to boli veľmi frustrujúce zážitky. Nielenže trvali veľmi dlho, ale často to na nich bolo nekonštruktívne, debaty nemali nikoho, kto by ich viedol a koordinoval. Niektoré body boli síce aj zaujímavé, lenže takto si rozhodne nepredstavujem viesť krízovú debatu alebo krízový tím,“ prezrádza čo to o štábe, na ktorého výsledky čakalo celé Slovensko. „Nevýhodou bolo, že tam chodilo okolo 60 ľudí a to sa naozaj veľmi ťažko debatuje,“ ozrejmila a pridala, že sa tam až priveľmi miešali odborné komentáre s politickými.
A práve viacerí politici podľa nej stále oponovali, že sa niečo nedá a neurobia to. „Doslova ma to ničilo a už tam nechodím,“ priznala. Zvláštne sú ale aj ďalšie jej slová. „Niekedy som ani nevedela, aký bol vlastne záver, pretože to bolo nejasné, a až v aute cestou domov, alebo z médií, som sa dozvedela, na čom sme sa tam dohodli. Ale nemám pocit, že to tak naozaj bolo, lebo debata smerovala niekam a odprezentovalo sa niečo iné. Nemyslím si, že to funguje efektívne.“
Krízový štáb pod paľbou kritiky miest. O pomoc prosia prezidentku i ombudsmanku
Tak už nielen premiér Matovič, ale aj Ústredný krízový štáb sa stal terčom kritiky za to, ako bývajú jeho rozhodnutia prijímané a najmä komunikované. I preto sa predstavitelia miest obrátili s prosbou na samotnú prezidentku Zuzanu...
Čítať ďalej
03 | 12 | 2020
|
Jozef Uhlárik ml.
Premiér hazarduje s dôverou ľudí v boji proti korone
Primárka teda na Ústredný krízový štáb chodiť prestala. „Tých dôvodov bolo ale viac,“ priznáva a opisuje aj situáciu, pri ktorej hral hlavnú úlohu minister Gröhling. „Začala som rozmýšľať, či už pri zadaní úlohy pre neho to nebola pasca. To ma už znechutilo a povedala som si, že na tom nebudem participovať, lebo to nie je poctivé. Toto boli skôr politické hrátky,“ šokuje Letanovská a dodáva: „Vôbec nechápem a neviem obhájiť, keď politik opakovane nedodrží odporúčanie odborníka, a potom za to neprevezme zodpovednosť, ani to nezdôvodní, nevysvetlí a ešte prípadne obviní kadekoho, že to sú vlastne sabotéri. To mi príde vyslovene škodlivé.“
Slová, ktoré až priveľmi pripomínajú správanie premiéra v posledných dňoch, keď doslova hazarduje s dôverou ľudí ako vedie boj s koronavírusom. „Myslím, že tak nejak to je. On to musí všetko poriadne zdôvodniť a nemôže to byť jeho svojvoľné rozhodnutie, lebo sa mu to tak páči a nejak tak to cíti. Ak to nevie vyargumentovať, vstupuje na tenký ľad. Ak to vyjde, môže byť kráľom, ak nie, tak by za to mal prevziať plnú zodpovednosť. Bolo by to fér,“ vraví otvorene. „A mal by mať stále aj záložné riešenia, lebo neviete, ako sa bude situácia vyvíjať. Aj na omyly politikov musí byť v krízovom pláne záložné riešenie. Najhoršia situácia je, keď sa politik zmýli, neprizná si to, zvalí to na niekoho z okolia – či už na odborníkov, alebo že to niekto sabotoval, a ide ďalej, nepripúšťa záložný plán B či C. Zacyklí sa vo svojich omyloch, neprijíma spätnú väzbu a ide si len svoju cestu. To je zhubné,“ konštatuje Letanovská, no jej slová akoby boli vystrihnuté zo správania premiéra Matoviča, ktorý raz obviňuje Richarda Sulíka, potom prezidentku Čaputovú, preloží to to ministrom Gröhlingom a napokon ukáže na nezodpovedných ľudí.
Ústredný krízový štáb nemá zákonné oprávnenie „schvaľovať“ alebo „odmietať“ akékoľvek návrhy ministrov, tvrdí Šátek
Aj keď premiér Igor Matovič uviedol, že niektoré školy sa v najbližších dňoch otvoria, plán ministra školstva na otvorenie všetkých škôl tento týždeň neprešiel na Ústrednom krízovom štábe (ÚKŠ). Podľa bývalého elitného vyšetrovateľa Jozefa Šáteka,...
Čítať ďalej
03 | 12 | 2020
|
Gabriel Matta
Lockdown mal byť skôr aj opatrenia mali byť prísnejšie
V posledných dňoch boli najskloňovanejším slovom Vianoce a situácia okolo nich. Ešte osem dní pred nimi nebolo jasné, aké opatrenia vláda proti šíreniu koronavírusu príjme. „Bolo to veľmi zmätočné. Ľudí to vyčerpáva a berie im to dôveru v akékoľvek opatrenia. Ani kolegovia mi neveria, že neviem. Neveria, že vláda nedáva jasné stanovisko, lebo sa nevedia dohodnúť. Nie je to tak, že by to niekto tajil, ale stanovisko nie je, lebo sú tam konflikty. Nik nemá dosť síl a ani politickej guráže a argumentov urobiť definitívne rozhodnutie a prevziať na seba zodpovednosť,“ prezrádza smutne lekárka a poslankyňa zároveň.
„S ministerkami z našej strany o tom komunikujeme, máme jasnú predstavu, aké riešenia by sme chceli presadiť, ale mali sme málo percent, a potom je to ťažké presadiť u partnerov. Sme v strane za jedno, že mal byť lockdown skôr a mali byť prísnejšie opatrenia. Mali sme iný názor aj na školy. Máme racionálne, aj keď často nepopulárne návrhy, len sa nám ich nie veľmi darí presadiť. Chceme byť lojálni a nechceme byť sabotéri, tak to moc nekomunikujeme,“ priznáva Letanovská a dodáva, že keď každý člen vlády bude hovoriť niečo iné a každý druhý deň sa to bude meniť, ľuďom to vezme silu bojovať. „Sú vystavení nielen opatreniam, epidémii, mnohí prišli o prácu, niektorí sú chorí a niektorým zomreli príbuzní. A do toho dostanú často zmätočné opatrenia a nie veľmi povzbudzujúcu komunikáciu,“ konštatuje Andrea Letanovská na margo „riešenia“ vecí na Ústrednom krízovom štábe. Pri týchto jej slovách sa prostý človek ani nemôže čudovať, že boj s COVID-19 u nás vyzerá ta, ako vyzerá.
Slováci by dali prednosť lockdownu pred testovaním, ukázal prieskum
Slováci by dali prednosť lockdownu pred povinným celoplošným testovaním. Zároveň je relatívne veľká skupina respondentov, a to 36,1 percenta, ktorá sa neprikláňa k žiadnej z týchto dvoch možností. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Ako sa máte,...
Čítať ďalej