Nedôstojné a ešte raz nedôstojné! V Humennom sa zastupiteľstvo sporí s časťou obyvateľov o tom, či obete zločinu Ján a Martina majú alebo nemajú dostať v meste pamätník.

Pamätník zavraždenej dvojici Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej rozdeľuje nielen mestských poslancov, ale aj humenskú verejnosť. Na rokovaní mestského zastupiteľstvu sa poslanci zaoberali petíciou proti pamätníku. Podpísalo ju 1 165 ľudí, z toho 877 Humenčanov. O spore píše hornyzemplin.korzar.sme.sk.

S návrhom umiestniť na zelenej ploche pred budovou Vihorlatskej knižnice na južnom námestí pamätník zavraždenému novinárovi Jánovi Kuciakovi a jeho snúbenici Martine Kušnírovej prišlo ešte začiatkom roka neformálne zoskupenie Príď a poznaj. Dva kvety vyrastajúce z okna od nekonformného sochára Fera Guldana predstavil poslancom na februárovom zasadnutí mestského zastupiteľstva líder zoskupenia Ján Mičovský.

Na augustovom rokovaní humenských poslancov Mičovský, už ako minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka za OĽaNO v Matovičovej vláde, pamätník obhajoval slovami, že vražda mladej dvojice vstúpila do histórie Slovenska a poznačila jeho svedomie. Zdôraznil, že umiestnenie pamätníka v Humennom nie je otázkou vzťahu dvojice k mestu, ale otázkou vzťahu nášho svedomia a vnútorného presvedčenia k tomu, aké hodnoty vyznávame a ctíme si.

Po búrlivej a emotívnej diskusii poslanci napokon umiestnenie pamätníka, ktorý zafinancuje zoskupenie Príď a poznaj, schválili trinástimi hlasmi. Pamätník však vyvolal vo verejnosti a najmä na sociálnych sieťach búrlivé diskusie. Štvorčlenný petičný výbor na sklonku leta rozbehol petíciu proti pamätníku. Koncom septembra ju odovzdal na mestský úrad.



Po preverení a doplnení údajov v elektronickej časti petície ju poslanci dostali na stôl na prerokovanie na decembrovom zasadnutí. Petíciu fyzicky aj elektronicky podpísalo 1165 ľudí, z toho 877 Humenčanov a 288 ľudí bez trvalého pobytu v meste z celého Slovenska.

Na zasadnutí vystúpil predseda petičného výboru Ľubomír Gergeľ, ktorý neúspešne kandidoval za poslanca ako nezávislý v ostatných komunálnych voľbách. Zdôraznil, že vraždu dvojice mladých ľudí ako hanebný čin nikto nespochybňuje, petičný výbor a podporovatelia petície však nevidia dôvod, prečo by mal byť pamätník v Humennom.

„Títo ľudia sa v našom meste nenarodili, nežili v ňom a ani sa nezaslúžili o jeho rozvoj,“ povedal. Pamätník a pietne miesto by mali mať v rodných obciach a v mieste bydliska. Dodal, že do dnešného dňa Slovensko nepozná dôvod, pre ktorý zomreli, nebol zistený motív ani objednávateľ vraždy a súdny proces nie je stále ukončený.

Ľubomír Gergeľ tiež povedal, že na Slovensku sú stále nezvestní viacerí novinári, ktorým sa nevenuje taká mediálna pozornosť.Vyjadril presvedčenie, že poslanci svoje augustové súhlasné stanovisko prehodnotia.



Poslanec Martin Ruščanský (klub Odvážne Humenné) povedal, že si váži inštitút petície i odvahu ľudí vyjadriť svoj názor. Upozornil však na politizáciu petície. V petičnom výbore sú bývalí komunálni poslanci za Smer-SD Daniel Gavulič a Milan Kulik, aj vedúca pracovníčka mestského úradu za bývalého vedenia Andrea Cholpová.

Poslankyňa Mária Cehelská (klub Spájame sa pre Humenné) zapochybovala o tom, či názor 877 Humenčanov možno brať ako jediný smerodajný pri rozhodovaní o pamätníku.

Poslanci Michal Druga, Dušan Sukovský, Ondrej Mudry a Andrej Semanco (všetci aktuálne nezaradení) sa vyjadrili, že v meste zaznamenali veľký nesúhlas s pamätníkom, obrovskú nevôľu voči nemu a dvojica nie je spätá s mestom, nikdy tu nebola a nič preň neurobila.

Cehelská protiargumentovala, že zavraždený novinár „už išiel po mnohých veciach v meste,“ ale kým mu radnica stihla odpovedať, už nežil.



Najhlasnejším odporcom pamätníka je poslanec Ivan Hopta (klub Úsvit-KSS). Obvinil zoskupenie Príď a poznaj, že bolo politické a aktivitami si robilo predvolebnú kampaň. Vyslovil názor, aby v meste vznikla aleja, kde by si každý umiestnil pamätník, aký uzná za vhodné.

„To je demokracia. Uvidím ako zareagujete, keď začiatkom budúceho roka navrhnem pamätník Gustávovi Husákovi, ktorý tu síce asi tiež nebol, ale za jeho vlády sa tu postavila väčšina fabrík a bytov,“ povedal.

Po takmer hodinovej rozprave poslanci neschválili Hoptov návrh, aby zrušili svoje súhlasné augustové hlasovanie za pamätník a vzali na vedomie petíciu.

„Urobilo sa z toho zbytočné politikum, pamätník zaplatili ľudia, ktorí ho chcú, poslanci dali zelenú, že môže byť postavený. Na druhej strane sú to doslova politické hry, rozdelenie spoločnosti sa premieta aj do tejto oblasti. To ma mrzí a vytvorenie dvoch skupín, ktoré sú proti sebe, ma neteší,“ vyslovil sa primátor Miloš Meričko (nezávislý).