Dvojitý úder proti technologickým gigantom (Hendrik Kafsack, Roland Lindner)
19 | 12 | 2020 I Ingrid Vrabcová
Komentár Hendrika Kafsacka a Rolanda Lindnera (Frankfurter Allgemeine Zeitung)
Boj proti mocným technologickým gigantom: Úrady pred dohľadu nad hospodárskou súťažou v USA a EÚ upriamili svoju pozornosť na veľké platformy. V krajnom prípade dokonca hrozí, že Google, Facebook či Amazon by sa mohli vylúčiť z vnútorného trhu.
Správa podvýboru americkej Snemovne reprezentantov pre hospodársku súťaž má 450 strán a je nekompromisná. Rok sa skúmala trhová sila štyroch technologických koncernov Google, Amazon, Facebook a Apple. Vrcholom bolo júlové vypočutie ich šéfov. A verdikt?
Firmy sa podľa autorov správy zmenili z niekdajších „outsiderov“ a „chuligánskych startupov“ na „monopoly, ktoré sme naposledy videli v časoch ropných barónov a železničných magnátov“. Majú príliš veľkú moc a zneužívajú svoje dominantné postavenie, čo treba obmedziť a podrobiť primeranému dohľadu. Podkopáva to podnikanie, aj privátnu sféru. To všetko vedie k menšej miere inovácií, obmedzuje sa výber pre užívateľov a oslabuje to aj demokraciu.
Na druhej strane Atlantiku, v Európskej komisii, sa to stretlo s veľkým súhlasom. Podľa eurokomisárky pre hospodársku súťaž Margarethe Vestagerovej a eurokomisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona už dlho so znepokojením vnímali dominanciu veľkých platforiem. Nielen súkromní užívatelia, ale aj európske spoločnosti a startupy sú im často vydané napospas.
Podľa internej analýzy je tak nevyhnutná kontrola prístupu týchto platforiem do digitálneho sveta. Začiatkom decembra chce Európska komisia predložiť konkrétny návrh opatrení, ktoré by okrem iného prinútili platformy zdieľať svoje údaje.
Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton sa nedávno posťažoval, že platformám vôbec nezáleží na záujmoch spoločností, alebo na európskych pravidlách hospodárskej súťaže. Podobne ako niektoré banky v období finančnej krízy sú jednoducho príliš veľké, aby sa o to nejako starali.
Z pohľadu Európskej komisie je to problém predovšetkým preto, lebo ich dominancia a prístup k údajom spoločností, ktoré ich platformy využívajú, im umožňujú prenikať do nových trhových segmentov. Spoločnostiam tak ponúkajú nielen platformu, ale samé na nej aj pôsobia a často prostredníctvom nekalých obchodných praktík vyvíjajú systematický tlak na konkurenciu.
Neférové správanie voči konkurencii
Európska komisia uviedla ako príklad takýchto problematických vzťahov Apple a jeho App Store s vlastnou hudobnou aplikáciou, ktorá konkuruje Spotify. Ide aj o Amazon, ktorý funguje ako trh pre poskytovateľov tretích strán a súčasne vystupuje ako predajca produktov. Podobná kritika zaznela aj v správe americkej Snemovne reprezentantov.
Európske a americké Úrady pre hospodársku súťaž sa už roky snažia bojovať proti nekalým obchodným praktikám spoločností Google, Amazon, Facebook a Apple, a to prostredníctvom zákona o hospodárskej súťaži.
Samotná Európska komisia, alebo národné úrady len od roku 2015 začali okolo 30 konaní proti veľkým platformám. Tento proces je ale zdĺhavý a časovo veľmi náročný. Keď padne verdikt, je väčšinou neskoro a platformy už konkurenciu vytlačili z trhu.
Sankcie sa tak míňajú účinku, ako sa to ostatne ukázalo aj v prípadoch proti Microsoftu či najnovšie Googlu. Európska komisia preto prešla na iný systém a konanie začína už v počiatočnom štádiu . Tak to bolo aj v prípade už ukončeného konania voči kalifornskému producentovi čipov Broadcomu.
To ale Bretonovi a Vestagerovej nestačí. Platformy by boli postavené pred čierny zoznam zakázaných obchodných praktík. Porušenia by Európska únia trestala priamo bez väčších konaní. V decembri chce predložiť už konkrétne návrhy v rámci nového zákona o digitálnych službách.
Nový zákon o digitálnych službách bude predstavovať zásadnú zmenu v už zastaralých pravidlách EÚ zo začiatku tohto tisícročia. O návrhu čierneho zoznamu sa na najvyššej politickej úrovni síce ešte nehlasovalo, je však reakciou na rôzne konania, ktoré Európska komisia v posledných rokoch začala proti technologickým gigantom.
Čierny zoznam pre lídrov na trhu
V neposlednom rade by mali byť platformy prinútené zdieľať údaje svojich užívateľov s menšími konkurentmi, ktorí sú na trhu noví, a to minimálne vtedy, keď tieto dáta samé komerčne využívajú. Zoznam ale platformám zakazuje zvýrazňovať svoje vlastné ponuky, ako to bolo v prípade spoločnosti Google, ktorá vo svojom prehľadávači uprednostňovala svoje dcérske spoločnosti, ako to bolo v minulosti pri turistických portáloch či službách na porovnávanie cien.
Poskytovatelia operačného systému by nemali predinštalovať výlučne svoje vlastné aplikácie, alebo programy, a tiež by nemali brániť užívateľom v ich odinštalovaní. Spoločnosti, ktoré používajú platformy, by mali mať možnosť upozorniť svojich zákazníkov na to, že môžu dostať ponuky aj inde za iných, výhodnejších podmienok. Koncerny ako Apple musia tiež spoločnostiam umožniť získanie predplatného či aplikácie na nákup aj mimo App Store. Práve kvôli tomu sa aj rozpútal spor medzi vývojárovi počítačových hier Epic Gamer a Apple.
Platformy by tiež mali raz ročne zverejniť, ako umiestňujú reklamu a ako analyzujú správanie užívateľov. Európska komisia sa má tiež zamerať na prepojenie ponúk, napríklad keď Amazon Prime spája rýchle dodanie produktov s inými službami, ako sú streamovanie videa a hudba. Ak platformy budú neustále porušovať požiadavky z čiernej zoznamu, Európska komisia ich v krajnom prípade môže dokonca prinútiť, aby sa vzdali časti svojho európskeho podnikania, alebo ich úplne vylúči z vnútorného trhu.
Eurokomisárka pre hospodársku súťaž Vestagerová už v minulosti navrhovala pre prevádzkovateľov platforiem zákaz ponúkať na platforme vlastné produkty. Aj v správe americkej Snemovne reprezentantov sa spomínajú takéto štrukturálne oddelenia až po odporúčanie na rozloženie spoločnosti, čo by malo zabrániť dominancii gigantov.
Súčasťou sú aj zmeny v amerických protimonopolných zákonoch, ktoré sú najrozsiahlejšie od 70-tych rokov, a tiež prísnejší dohľad Úradu pre hospodársku súťaž. Americká správa ale stráca na sile, pretože nie je nezávislá od politických strán, pochádza zo strany demokratov, ktorí majú väčšinu v Snemovni reprezentantov. Republikáni už v tejto súvislosti varovali pred nadmernou reguláciou.
Takéto úvahy ale v Európskej únii takmer nie sú, hoci sa o novom zákone po jeho predstavení diskutuje v Európskom parlamente a členských štátoch, a potom by sa mal prijať. Balík obsahuje aj nové pravidlá pre obchodovanie a pozornosť sa venuje aj téme distribúcie nelegálnych produktov a obsahov.
Kritici sa obávali, že platformy by inak mohli byť fakticky prinútené skontrolovať obsah pomocou „upload filtrov“ ešte pred jeho nahraním a v prípade pochybností ho predčasne zablokovať. Postupy pri odstraňovaní nelegálneho obsahu sa majú zjednotiť.
Európska komisia by tiež mala určiť termíny, dokedy by sa tak malo stať. Ešte vlani navrhla, aby v prípade teroristického obsahu to bolo lehota do jednej hodiny. Stále však nie je jasné, do akej miery dáva Európska komisia súkromným užívateľom a spoločnostiam právo prejsť s osobnými a neosobnými údajmi z jednej platformy do druhej.
Zdieľať tento článok