Napätie vo vládnej koalícii podľa publicistu Juraja Hrabka prekročilo hranice obvyklých rozporov, ktoré vznikajú medzi partnermi počas vládnutia, a dopláca na to najmä strana premiéra Igora Matoviča (OĽANO). „V tejto chvíli je jeho pokles preferencií odrazom sporov a hádok s SaS,“ povedal Hrabko v diskusii na TASR TV.

Podľa posledného prieskumu agentúry Focus je najsilnejšou vládnou stranou SaS s podporou 15,8 percenta, hnutie OĽaNO dosiahlo iba 11 percent a aj hnutie Sme rodina Borisa Kollára kleslo, má podporu 5,4 percenta respondentov. „Pokles hnutia Sme rodina je daný najmä tým, že Boris Kollár vzhľadom na svoju nehodu nevystupuje na verejnosti,“ odhaduje Hrabko. Predpokladá, že keď bude opäť naplno fungovať, preferencie Sme rodina stúpnu.

OĽANO však podľa Hrabka zažíva nezastaviteľný pád. „Od volieb neustále klesá a podľa mňa bude klesať ďalej,“ povedal Hrabko, podľa ktorého by nebolo prekvapivé, ak by sa premiér napokon rozhodol spory s SaS vyriešiť radikálne. Publicista nevylučuje ani zmeny na vládnej úrovni alebo na úrovni celej vládnej koalície.



Vzhľadom na alarmujúci vývoj pandémie sú podľa Hrabka prijaté opatrenia na zníženie mobility obyvateľstva počas sviatkov príliš mäkké. Za krok správnym smerom Hrabko označil prijatie vládneho COVID automatu. Systém vytvoril v tejto oblasti predvídateľnejšie prostredie, otázkou však podľa Hrabka ostáva, ako bude fungovať v praxi.

Iniciatívu primátora Trenčína Richarda Rybníčka, ktorý sa rozhodol cez víkend realizovať vo svojom meste dobrovoľné testovanie antigénovými testami, považuje Hrabko za vynikajúcu. „Význam má, keď zachytíte čo i len jedného pozitívneho,“ poznamenal Hrabko.

Dotkol sa aj obvinenia voči exministrovi hospodárstva Petrovi Žigovi (Hlas-SD) z prečinu podplácania. Podotkol, že obvinenie poslanca ešte neznamená, že bude aj obžalovaný a následne odsúdený.

V súvislosti s kandidatúrou advokáta a exministra spravodlivosti a vnútra Daniela Lipšica na špeciálneho prokurátora uviedol, že Lipšic má šancu získať v parlamente dostatočnú podporu. Upozornil, že v tomto prípade rozhoduje iba parlament a nie je potrebný súhlas prezidentky Zuzany Čaputovej.