Desivé informácie o tom, ako to v uplynulých rokoch fungovalo v štátnej správe a čoho boli schopní vrcholoví predstavitelia polície, vyplavujú výpovede takzvaných kajúcnikov.

"Spýtal som sa, aká je mzda na takejto pozícii," spomína Ľudovít Makó vo svojej výpovedi, keď hko v roku 2014 Norbert Bödör lanáril na miesto riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS). Na stretnutí s vtedajším policajným prezidentom Tiborom Gašparom sa dozvedel, že by mal zarábať okolo tritisíc eur. Makó iba vypleštil oči. Tri tisícky?! Však v tom čase sa jeho mesačný príjem pohyboval na úrovni trinásťtisíc eur. Píše web plus7dni.pluska.sk.

Zdalo sa, že problém je neriešiteľný, lenže Bödörovi príliš záležalo na tom, aby do finančnej správy nasadil práve Makóa. A tak vyrukoval s ponukou, že rozdiel Makóovi sám doplatí. Každý mesiac prinesie „dlaňovku“ desaťtisíc eur. Aby Makó nebol škodný a všetko išlo ako po masle.



Hlava klanu Norbert Bödör  - podľa citovaného zdroja - údajne využíval políciu aj v prospech Smeru a členom skupiny rozdeľoval úplatky. Makó priznáva, že s majiteľmi esbéesky Bonul sa pozná už dávno, v minulosti bol často ich konkurentom v rôznych tendroch.

Do štátnej správy ho Noro lámal dlhé štyri mesiace a spomínaných desaťtisíc eur mu po nástupe do funkcie odovzdával v hotovosti nasledujúcich 13 až 16 mesiacov, údajne z firmy Bonul. Neskôr si už výpadok v príjmoch dokázal Makó pokryť iným spôsobom. Jeho úlohou totiž bolo bödörovcom pripravovať pôdu na vydieranie podnikateľov. Aspoň tak to vyplýva z jeho výpovedí.

Makó okrem iného opísal, ako Bödör príšiel k slávnemu hotelu Zlatý kľúčik. Majiteľ hotela Rybár údajne dlhoval Bödörovi jeden milión eur a na jeho vrátenie sa akosi nemal. „Noro začal tlačiť na Rybára, že má obrovské daňové problémy, za ktoré bude trestne stíhaný, a využíval na to akciu vykonanú KÚFS.“ Makó sa  pozrel na to, aké tie daňové problémy vlastne sú, následne firme zaistili účtovníctvo a kdesi na konci tejto akcie došlo, podľa výpovede kajúcnika, k prepísaniu Zlatého kľúčika na osoby blízke Bödörovi.



Bol to práve neskôr zavraždený Ján Kuciak, kto z notárskeho registra záložných práv zistil, že Norbert Bödör mal na hotel záložné právo za viac ako milión eur. V hoteli sa neskôr stretávali predstavitelia Smeru. Týždenník PLUS 7 DNÍ tam nafotil aj samotného Roberta Fica v čase, keď bol premiérom.

Makó vysvetlil aj hierarchiu skupiny, v ktorej mal v rámci polície fungovať. Na čele skupiny stál podľa neho nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, ktorý dokázal byť veľmi prudký. Keď nebol spokojný so zvoleným postupom, vrieskal na „porade“, že „asi naje.e“ Tiborovi Gašparovi. Vtedajší policajný prezident bol v hierarchii pod ním a nasledoval Róbert Krajmer, Peter Hraško, Bernard Slobodník a ďalší policajti.



Makó namočil aj špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý mal vraj podávať informácie z trestných konaní, ale aj nevykonávať úkony na zadržanie osôb či prípravu krokov tak, aby mali čo najmenší dosah na páchateľov.

Makó sa rozrozprával tiež o sledovaní rôznych ľudí. Za to platili vykonávateľom 10 eur na hodinu. Ak bol niekto sledovaný napríklad dva mesiace celých 24 hodín, vychádzalo to aj s technikou a požičaním auta asi na 40-tisíc eur. Skupina si zabezpečovala aj techniku.



Ako pomerne bizarnú záležitosť spomenul Makó akciu na záchranu reputácie Roberta Fica. Niekedy v roku 2015 sa totiž objavila klebeta, že istý muž získal videonahrávku z hotela Zlatý kľúčik, na ktorej sa vtedajší premiér „venuje sexuálnym praktikám s nejakými dievčatami“. Blížili sa voľby a „nebolo žiaduce“, aby sa niečo podobné dostalo na verejnosť. Dvaja prí­slušníci KUFS a viacerí pracovníci SIS a NAKA preto muža začali sledovať. Bödör s nim dohodol aj schôdzku, na ktorú mu Makó poskytol „nahrávacie hodiny z portfólia KUFS“. Uskutočnilo sa vraj niekoľko pokusov muža zdiskreditovať, kým sa nezistilo, že dotyčný žiadnu nahrávku s Ficom nemá.



Policajti či príslušníci KUFS a SIS aj technika štátu sa podľa Makóa nasadzovali na pokyn Bödöra na sledovanie politikov, bohatých podnikateľov kvôli zháňaniu kompromitujúcich materiálov. Takto sledovali a odpočúvali napríklad Lipšica či Kollára v kaviarni v bratislavskom Starom Meste. Chceli sledovať aj prokurátora Vasiľa Špirka, lenže ten mal „v znaku auta aj v spätných zrkadlách namontované kamery“. A tak mu dali pokoj.

Makó vo svojej výpovedi opisuje tiež, ako dva dni monitorovali premiéra Igora Matoviča, v tom čase opozičného poslanca, ktorého vystúpenia extrémne narušovali politický kurz strany Smer. V podstate na neho hľadali špinu a spomenuli si, že Matovič mal problémy s daňami v súvislosti s dovozom tlačiarenského stroja a predajom svojej firmy. „Na základe všetkých nástrojov finančnej správy a informácií z prostredia polície sme zostavili diagram Matovičových prešľapov,“ tvrdí Makó.

Plán na Matovičovu diskreditáciu vymýšľali na viacerých stretnutiach, jedno sa vraj odohralo na pôde ministerstva vnútra za účasti vtedajšieho ministra Roberta Kaliňáka. Makó si myslí, že informácie o Matovičovi nazbierané aj jeho pričinením použil Robert Fico na jednej zo svojich tlačoviek.