Kauza Gorila je slovenská politická kauza, ktorá sa prevalila uniknutím tajného dokumentu s krycím názvom Gorila zo Slovenskej informačnej služby na verejnosť v decembri 2011. Následné mohutné protesty v uliciach takmer povalili vládu Roberta Fica.

Špecializovaný trestný súd pri rozhodnutí, ktorým zobral Jaroslava Haščáka do väzby skonštatoval, že kauza Gorila je najväčšia korupčná kauza v histórii Slovenska. Súd hovoril aj o obave aby Haščák cez svoje médiá neovplyvňoval svedkov. Všetky doteraz zistené skutočnosti totiž nasvedčujú podozreniu, že Jaroslav Haščák, partner finančnej skupiny Penta, sa v súvislosti s kauzou Gorila dopustil trestného činu podplácania a legalizácie príjmu z trestnej činnosti, uvádza portál dennikn.sk.

Siskár Arpáš predal nahrávku Gorila za 195 tisíc

Sudkyňa pre prípravné konanie Pamela Záleská rozhodla o väzbe pre Haščáka 4. decembra, a spolu s ním poslala do väzby aj bývalú príslušníčku SIS Danu Arpášovú. Podozrenia podľa súdu vyplývajú z výpovedí svedkov alebo výpisov z účtov spoločností Identita a Barkont. Haščák, Arpášová a jej manžel a zároveň bývalý šéf kontrarozviedky SIS Ľubomír Arpáš sú obvinení, že Arpáš odovzdal Haščákovi za úplatok nahrávku Gorily. Arpáš je pritom už vo väzbe v kauze Božie mlyny a za vydieranie podnikateľov.

Podľa obvinenia predaj Gorily Haščákovi prebehol v roku 2006, keď bol Arpáš riaditeľom sekcie D na 56. oddelení Slovenskej informačnej služby. Presne vyčíslená suma úplatku je 194 765 eur. Arpášovci vzápätí vytvorili spoločnosť Identita, na ktorú im Haščák za Gorilu zaplatil cez spoločnosť Barkont. Schéma vyzerala asi takto: Arpáš (Identita) Haščákovi (Barkontu) odovzdával analýzy zdravotníckeho trhu, podľa vyšetrovateľov však tieto analýzy nemali v čase vytvorenia žiadne využitie a tento vzťah nemal žiadne reálne ekonomické opodstatnenie. „Jeho skutočnou podstatou bolo zakryť pôvod a účel vyplatených finančných prostriedkov v trestnej činnosti,“ myslí si prokurátor Ondrej Repa.

Haščák mal za spis Gorila zaplatiť až milión eur

Finančník Haščák počas svojho výsluchu odmietol, že by zmluva s Identitou bola fiktívna. Nikde v spise o tom podľa neho nie je žiadny dôkaz. Penta podľa neho kúpila 17 nemocníc aj mäsokombináty, a takto vraj vo výsledku využila Arpášom poskytnuté služby. O tom, že zmluva bola neefektívna, ale vypovedali viacerí svedkovia. Haščák sa však bránil aj tým, že z rozhovoru medzi Trnkom a Kočnerom vyplýva, že nikdy neprejavil záujem o získanie nahrávok týkajúcich sa Gorily. Z tohto rozhovoru pritom ale vyplýva pravý opak. Haščák mal podľa Kočnerových slov zaplatil za Gorilu Kočnerovi milión eur a bol nahnevaný, keď ho prišli s nahrávkou znovu vydierať Trnka a jeho kamaráti. Jednému z nich, Lórantovi Kósovi podľa Kočnera zaplatil znovu, a to za informácie, kto ho vlastne vydiera. Haščák tak podľa doterajších podozrení zaplatil za Gorilu už trikrát.

Prokurátor Repa odôvodňoval návrh na väzbu už samotným charakterom trestnej činnosti. Podľa neho skutkové okolnosti, teda získavanie spravodajských informácií, ich zbieranie a využívanie vo vlastný, a to aj majetkový prospech, možno označiť za kolúzne správanie. Vyhlásil tiež, že treba brať do úvahy aj vplyv v tom čase dozorového prokurátora Dušana Kováčika. Súd sa s návrhom stotožnil. „V spise tiež nemožno prehliadnuť spôsob, akým prišlo k zrušeniu uznesenia o začatí trestného stíhania, či dôvody rozhodovania o zmenách v osobe vyšetrovateľa (odňatie a prideľovanie), ktoré majú spoločného menovateľa – JUDr. Dušana Kováčika, ktorý ako v tom čase špeciálny prokurátor vykonával vo veci dozor,“ konštatovala sudkyňa Záleská a dodala, že veci treba vnímať aj dnešnou optikou, teda že Kováčik je stíhaný za zneužitie právomocí verejného činiteľa, ako aj za podozrenie z korupcie.

Gorila je jednou z najväčších korupčných káuz u nás

Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik kedysi odňal spis týkajúci sa Arpáša vyšetrovateľovi Gorily Marekovi Gajdošovi, a dal ho inému policajtovi, ba nesúhlasil ani s tým, aby bol vo veci vypočutý vtedajší riaditeľ SIS Ján Valko. Nový generálny prokurátor Maroš Žilinka v piatok v Rádiu Expres povedal, že nové obvinenia v kauze Gorila mohli prísť až po tom, ako od prípadu odišiel Kováčik. V Kováčikovej kancelárii tiež objavili mnoho iných spisov, ktoré si s kolegami rozdelili a začali na nich pracovať. Súd tiež povedal, že všetko bude vecou dokazovania, „ktoré bolo podľa názoru súdu významne brzdené, o čom svedčí aj časový odstup medzi spáchaním skutku a rozhodovaním súdu o väzbe obvinených“.

Špecializovaný trestný súd ďalej upozornil na to, že Haščák sa dlhodobo a „úporne“ venuje kauze Gorila, „pričom nie je úplne bez významu, že tak robí aj prostredníctvom médií, internetovej stránky a aj podaniami na súdy a orgány činné v trestnom konaní v snahe ovplyvniť nielen mienku verejnosti, ale predovšetkým aj svedkov“. „Súd sa stotožnil s argumentáciou prokurátora, že kauza Gorila je jedna z najväčších korupčných káuz v histórii Slovenska, a že jednou z osôb, ktoré v nej rezonujú, je obvinený Haščák, vyvíjajúci od jej zverejnenia kroky na to, aby sa o tejto kauze nehovorilo či nepísalo, a aby bola zničená zvuková nahrávka, keďže predmetné informácie v tejto kauze by sa mali týkať aj jeho údajnej trestnej činnosti,“ píše sa v rozhodnutí.

Väzba z dôvodu možnosti ovplyvňovať svedkov cez médiá

Vzhľadom na to, že Haščák vlastní médiá, existuje podľa súdu dôvodná obava, že by obvinený mohol „systematicky a sofistikovane usmerňovať vydavateľskú činnosť tak, aby výsledkom bolo zosúladenie výpovedí svedkov a obvinených v jeho prospech“. O tom, že médiá sú pre Pentu „atómový kufrík“, hovoril už v roku 2015 aj spolumajiteľ finančnej skupiny Marek Dospiva. „Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. To, že vlastníme médiá nám dáva istotu, že pre kohokoľvek bude horšie nás iracionálne napádať. To iracionálne by som podčiarkol,“ uviedol vtedy Dospiva pre české Hospodářské noviny.

Súd preto vzal Haščáka do väzby z dôvodu možného ovplyvňovania svedkov. Prokurátor žiadal aj útekovú väzbu, tú ale súd neuznal. Prokurátor upozornil, že Haščák disponuje značným majetkom, do jeho portfólia totiž patria aj banky, a má tak vytvorené podmienky na to, aby sa dlhodobo zdržiaval i v zahraničí, a to aj v krajinách mimo EÚ. Sudkyňa Záleská však vyhlásila, že veľký Haščákov majetok nevytvára automaticky obavu, že utečie. „Takáto obava nevyplýva ani z konania obvineného, ktorý má na Slovensku pevné rodinné väzby a zázemie, manželku, dve maloleté deti, rodičov a priateľov, ako aj rozsiahle pracovné a podnikateľské aktivity, pričom doposiaľ bol opakovane pre orgány činné v trestnom konaní vždy dosiahnuteľný.“

Haščákove skutky nie sú v súčasnosti ešte premlčané

Dokonca aj Haščák súdu povedal, že „radšej by strpel výkon trestu ako žil na úteku“. Súd ďalej odmietol námietky obhajoby, že zásah polície voči Haščákovi alebo Pente bol neprimeraný a nezákonný, a aj námietky proti jeho medializácii. Súd na to reagoval, že nevie ovplyvniť médiá a pri rozhodovaní sa nimi nijako neriadil, rovnako ani vyjadreniami politikov či iných predstaviteľov štátnych orgánov. Haščákovi obhajcovia tiež namietali, že skutok sa stal pred štrnástimi rokmi. „Skutky nie sú podľa doterajších zistení premlčané a súd nezistil ani žiadne iné závažné skutočnosti, ktoré by významným a právne relevantným spôsobom ovplyvnili zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní,“ píše sa v rozhodnutí súdu.

Námietku, že ide o starý skutok, predniesla aj obhajkyňa Dany Arpášovej Júlia Vestenická, ktorá tiež povedala, že ide o politický proces, čo súd odmietol. „V danej veci ide o prípad, ktorého okolnosti vykazujú prevahu záujmu spoločnosti na jeho spoľahlivom objasnení nad právom obvinených na ich osobnú slobodu,“ konštatoval súd. Haščák je odvtedy vo väzbe v Ilave. Voči rozhodnutiu súdu sa Haščák odvolal, definitívne o jeho väzbe rozhodne Najvyšší súd o niekoľko dní, dodáva v závere portál dennikn.sk.