USA usporiadajú začiatkom budúceho roka, do 100 dní od nástupu Joea Bidena, klimatický summit hlavných svetových ekonomík. Do života sa budú usilovať vrátiť opätovné pripojenie k parížskej dohode v prvý deň Bidenovho prezidentovania, čo bude impulzom pre medzinárodnú akciu v oblasti klímy, informuje Guardian.
Lídri zo 75 krajín, bez USA, sa stretli na virtuálnom summite o klimatických ambíciách, ktorý usporiadala OSN, Spojené kráľovstvo a Francúzsko pri príležitosti piateho výročia parížskej dohody. Absencia USA zdôraznila potrebu, aby viac krajín vrátane ďalších významných ekonomík ako Brazília, Rusko a Indonézia prijalo nové záväzky v oblasti riešenia klimatickej krízy.
Biden vo svojom vyhlásení uviedol: „Okamžite začnem spolupracovať so svojimi partnermi po celom svete, aby som urobil všetko, čo je v našich silách, vrátane toho, že počas mojich prvých 100 dní v úrade zvolám vodcov hlavných ekonomík na klimatický summit ...Pozdvihneme neuveriteľnú prácu, ktorú mestá, štáty a podniky robia, aby pomohli znížiť emisie a vytvorili čistejšiu budúcnosť. Budeme počúvať a úzko spolupracovať s aktivistami, vrátane mladých ľudí, ktorí naďalej bijú na poplach a požadujú zmenu od tých, ktorí sú pri moci.“
Zopakoval svoj prísľub postaviť USA na cestu čistých nulových emisií uhlíka do roku 2050 a uviedol, že tento krok bude prospešný pre americkú ekonomiku a pracovníkov . "Toto všetko urobíme s vedomím, že máme pred sebou obrovskú ekonomickú príležitosť na vytváranie pracovných miest a prosperitu doma a na export čistých amerických výrobkov do celého sveta."
António Guterres, generálny tajomník OSN, uviedol: „Je to veľmi dôležitý signál. Tešíme sa odteraz na veľmi aktívne vedenie USA v oblasti klímy, pretože vedenie USA je absolútne nevyhnutné. USA sú najväčšou ekonomikou na svete, je nevyhnutné, aby pri dosahovaní našich cieľov spolupracovali.“
Odstúpenie USA od parížskej dohody nadobudlo účinnosť deň po amerických novembrových voľbách. Donald Trump sa stránil summitu o zmene klímy. Krajiny vrátane Ruska, Saudskej Arábie a Mexika boli vylúčené, pretože sa nezaviazali plniť klimatické ciele v súlade s parížskou dohodou.
Austrálsky premiér Scott Morrison sa usiloval o účasť na samite, ale jeho záväzky boli vyhodnotené ako neadekvátne a oznámenie brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara o čistom nulovom cieli tesne pred summitom bolo vysmiate ako nedôveryhodné.
Summit o klimatických ambíciách nepriniesol zásadný prielom , ale viac ako 70 krajín poskytlo ďalšie podrobnosti o plánoch na zníženie emisií skleníkových plynov v súlade s cieľom Parížskej dohody.
Mnoho pozorovateľov dúfalo, že India môže stanoviť cieľ čistých nulových emisií a predseda vlády Narendra Modi sľúbil, že „prekoná očakávania“ pri príležitosti stého výročia nezávislosti Indie v roku 2047.
Spojené kráľovstvo sa zaviazalo zastaviť financovanie vývoja fosílnych palív v zámorí a EÚ stanovila plán na zníženie emisií do roku 2030 o 55% v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
Keď bude zahrnutý Bidenov prísľub, že USA dosiahnu nulové emisie do roku 2050 , krajiny zodpovedné za viac ako dve tretiny globálnych emisií, by mali okolo roku 2050 dosiahnuť čisté nulové emisie. Vrátane EÚ, Veľkej Británie, Japonska a Južnej Kórey. Čína sa zaviazala splniť čistú nulu do roku 2060 a tento cieľ prijalo aj veľké množstvo menších rozvojových krajín.