Komentár Barbara Coudenhove-Kalergi (Der Standard)

 Populisti z východnej Európy už majú dosť poučovania od liberálnych západoeurópskych elít

Viktor Orbán a Jarosław Kaczyński, dvaja mocní muži Maďarska a Poľska, sa neštítili torpédovať rozpočet Európskej únie a priviesť tak úniu takmer na pokraj existenčnej krízy. Obaja odmietajú akceptovať európske štandardy dodržiavania ľudských práv, najmä pokiaľ ide o prijímanie utečencov. Obyvatelia západnej Európy nechápavo krútia hlavou, veď aj ich krajiny zasiahla migrácia. Väčšina utečencov ale chce ísť do Nemecka, alebo Švédska, a o východnú Európu vôbec nemajú záujem. Prečo je to tak? Politológ s bulharskými koreňmi Ivan Krastev našiel odpoveď: Dôvodom je česť.

Populisti z východnej Európy už majú dosť poučovania od liberálnych západoeurópskych elít. Že Brusel je pre nich stelesnením liberálnej demokracie a jej hodnôt, ľudských práv, slobody prejavu, nezávislých súdov a médií. Podľa Barbary Coudenhove-Kalergi  to veľmi dobre vystihol Krastev vo svojej v knihe s príznačným názvom „Svetlo, ktoré vyhaslo“. Spomínané hodnoty a takáto Európa bola kedysi vytúženým snom pre mnohých Východoeurópanov, neskôr sa však stala pre nich nočnou morou.

V roku 1989 masy ľudí na pražskom Václavskom námestí kričali: Chceme sa vrátiť do Európy! O niekoľko rokov neskôr vtedajší český premiér Václav Klaus povedal: „Nechceme sa v Európe „rozpustiť“ ako cukor v káve. Stáročia nám vládla Viedeň, potom nás dirigovala Moskva a teraz Brusel. Chceme konečne rozhodovať sami za seba.“

V podobnom duchu sa svojho času vyjadril aj Viktor Orbán: „Kedysi sme hovorili, že Európa je naša budúcnosť. Teraz hovoríme, že my sme budúcnosťou pre Európu. Nie my budeme nasledovať západnú Európu, ale ona nás."

Hororový scenár

Po rozpade sovietskeho diktátu mnohí obyvatelia bývalého Východného bloku očakávali, že ako súčasť demokratickej Európy zakrátko dosiahnu životnú úroveň Západu. K tomu ale nedošlo a nasledovalo veľké sklamanie. Ako poníženie pociťovali aj to, že Európska únia stále hodnotila ich demokratický pokrok a kládla im podmienky, aby sa vôbec mohli stať súčasťou únie. V období utečeneckej krízy, keď nemecká kancelárka Angela Merkelová otvorila hranice, Viktor Orbán a spol to nazvali „výpredajom európskej identity“, pripomína v komentári Barbara Coudenhove-Kalergi.

A ešte niečo. Cez otvorené hranice prúdili do Európskej únie nielen utečenci z neeurópskych krajín, ale na Západ sa vybrali aj Východoeurópania. Rumunsko tak v posledných rokoch prišlo o tretinu svojich obyvateľov. Navyše v bývalom Východnom bloku je demografická kríza... a Viktor Orbán prišiel s hororovým scenárom: Ak to takto pôjde ďalej, bude to znamenať koniec maďarského národa.

Európska únia nie je len hospodárskym spoločenstvom, ale aj spoločenstvom hodnôt. Nemôže a nesmie sa vzdať svojich demokratických štandardov. Nebolo by však na škodu pokúsiť sa pochopiť aj tých, ktorí to odmietajú. To, či sa podarí nájsť kompromis, bude jednou z najväčších výziev, akým kedy spoločenstvo čelilo, píše na záver v komentári Barbara Coudenhove-Kalergi.