Tento neobyčajný rok poznamenali, ako sa ukázalo, dve dramatické udalosti, ktoré súvisia s Iránom. Začal sa likvidáciou jedného z najvplyvnejších iránskych vojenských vodcov Gásema Sulejmániho. A ku koncu roka v dôsledku atentátu zahynul Mohsen Fachrízádeh, ktorý bol považovaný za kľúčovú postavu raketového a jadrového programu Islamskej republiky. V prvom prípade sa k zodpovednosti verejne prihlásili Spojené štáty. K druhému útoku sa nikto verejne neprihlásil, hoci mnohí si sú istí, že za touto operáciou stojí Izrael. Izraelskí vodcovia sa nikdy netajili tým, že sú pripravení urobiť všetko, aby Teheránu zabránili získať jadrové zbrane.

Aj napriek pandémii zostala iránska téma jedným z politických leitmotívov roku 2020. Pre Donalda Trumpa sa zrazu stala principiálnou. Vyhliadka na odchod z Bieleho domu ho núti naliehavo formovať svoje prezidentské dedičstvo a je pravdou, že na Blízkom východe zanecháva zreteľnú stopu. Práve strach regionálnych mocností z Iránu umožnil Trumpovi zmeniť politické vzťahy v regióne. Zblíženie Izraela a monarchií Perzského zálivu, symbolizované normalizáciou vzťahov medzi židovským štátom a SAE, Bahrajnom, Sudánom, ako aj zintenzívnenie kontaktov so Saudskou Arábiou, vytvára novú situáciu. A základ zmien je protiiránsky. Úspechy v rozšírení sféry vplyvu, dosiahnuté Iránom v druhej polovici rokov 2000 a 2010 natoľko znepokojili väčšinu jeho susedov, že ich početné vzájomné nezhody ustúpili do úzadia.

Za zmienku však stojí, že zomknutie proti spoločnému nepriateľovi prebieha na najvyššej úrovni Práve vládnuce kruhy arabských krajín majú obavy. Moslimskej „ulici“ sa nepáčia dohody lídrov s Izraelom (v skutočnosti na úkor Palestínčanov.) Mimochodom, všeobecná nespokojnosť sa nepremietne do ničoho užitočného. V tejto situácii je pre Teherán prirodzené zdôrazňovať práve túto stránku politických zmien, ktorá podnecuje náladu más.

Likvidácia Fachrízádecha môže mať okrem hlavného cieľa, t. j. spomalenia potenciálnych iránskych programov, aj iný účel. V iránskom námete sa blíži ďalšie rázcestie. Joseph Biden a jeho spolupracovníci odsudzovali Trumpa za to, že odstúpil od dohody z roku 2015, keď Teheránu zrušili sankcie výmenou za obmedzenie jeho schopnosti rozvíjať jadrový program. Biden, ktorý pôsobil ako viceprezident v Obamovej administratíve, ktorá túto dohodu aj uzavrela, sľubuje, že sa k nej vráti. To vyvoláva nespokojnosť aj v Izraeli, aj v monarchiách Perzského zálivu. Obamovo obdobie bolo obdobím ochladenia vzťahov USA s tradičnými spojencami v regióne, zatiaľ čo Trumpova kadencia znamenala prudký výkyv opačným smerom. V Teheráne sa veľmi spoliehajú na návrat k predchádzajúcej fáze.

Irán sa osmeľuje, objektívne sa však nachádza v zložitej situácii

Krajinu veľmi zasiahla pandémia. Ňou vyvolaná kríza na trhoch s energiou následne viedla na jar k výpadku príjmov - a to všetko za podmienok najprísnejších („dusivých“) finančných a ekonomických sankcií uvalených Trumpovou administratívou po odstúpení od Obamovej dohody. Odmietnutie politiky Washingtonu Európou a dokonca ňou vytvorený mechanizmus na obchádzanie obmedzení zostal v skutočnosti len súborom vyhlásení, že európske podniky nie sú pripravené v záujme spolupráce s Iráncami riskovať všetko ostatné. Irán je zároveň nejakým spôsobom zapojený do zamotaných a zdĺhavých konfliktov v Sýrii a Jemene a nedávne tektonické posuny na južnom Kaukaze (teda v bezprostrednom susedstve) vyvolávajú v Teheráne obavy, pretože si nie sú celkom istí, do čoho to nakoniec všetko vyústi.

Ak Biden zasadne do Bieleho domu a skutočne použije Obamovu logiku, Irán si môže vydýchnuť

Každý však chápe, že niet cesty späť. Washington pravdepodobne navrhne nové rokovania a podmienky, odvolávajúc sa na skutočnosť, že celková situácia sa za posledných päť rokov výrazne zmenila. Teherán ich verejne odmieta, ale v skutočnosti je s najväčšou pravdepodobnosťou pripravený na ďalšie kolo vyjednávania. A práve tomu sa snažia zabrániť protiiránske sily v regióne, aj v USA. Preto existujú obavy, že v čase, ktorý zostáva do odovzdania moci v Bielom dome, sa môže Trumpova administratíva v koordinácii s hlavnými spojencami na Blízkom východe pokúsiť urobiť situáciu nezvratnou. Napríklad vyprovokovať Irán k činom, ktoré sa stanú dôvodom rozsiahlej vojenskej reakcie. V Teheráne si to uvedomujú, no majú svoju vlastnú politickú logiku - v lete sa konajú prezidentské voľby a v Iráne je to vždy okamih nervozity, pretože ideologická konkurencia je tvrdá.

Rusko samozrejme nemá záujem o zemetrasenie v tejto časti sveta, pretože sa nevyhnutne prejaví na priľahlých územiach.

O to viac, že v sýrskej otázke má Rusko s Iránom úzke vzťahy. A v spomínanej kaukazskej téme sa bez Iránu vôbec nezaobíde. Vládu USA teraz nemôže ovplyvniť nikto, ale pripomenúť tvrdé scenáre regionálnym priaznivcom, s ktorými má Rusko celkom dobré pracovné vzťahy, rozhodne neuškodí. Ak sa dá súčasné prechodné obdobie obísť bez otrasov, bude potrebné zintenzívniť diplomatickú prácu na vypracovaní novej konfigurácie v regióne.