Výstavba Nord Stream 2 sa znovu rozbehla (F.Škvrnda)
13 | 12 | 2020 I František Škvrnda
Po zhruba ročnej prestávke obnovila v piatok ruská loď – ukladač potrubia – Fortuna práce na na kladení druhej vetvy plynovodu Nord Stream 2v nemeckých vodách približne 70 kilometrov severovýchodne od Lubminu.
Nord Stream 2(Severný prúd 2) je zdvojením už existujúceho Severného prúdu, v ktorom sú uložené dve línie (potrubia). Prvá línia funguje od novembra 2011 a druhá línia od októbra 2012. Ide asi o 1220 km, čo je najdlhší podmorský plynovod na svete. Projekt vybudovania Severného prúdu 2 vznikol po plynovej kríze, ktorú začiatkom roka 2009 v Európe spôsobila Ukrajina. Po dokončení Severného prúdu 2 by sa mala prepravná kapacita plynovodu zdvojnásobiť na 110 miliárd m³ zemného plynu ročne.
Príčinou prestávky vo výstavbe – kladení rúr – bolo, že v decembri 2019 sa po vyhlásení sankcií USA vzdala účasti na projekte švajčiarsko-holandská skupina Allseas. Sankcie boli zamerané proti spoločnostiam, ktorých lode ukladajú potrubie (napr. nesmeli sa poistiť), ako aj proti prístavom, ktoré by pri svojej činnosti využívali.
Rusko však disponuje vlastnými plavidlami na ukladanie podmorských rúr. Okrem Fortuny to je aj loď Akademik Čerskij, ktorá priplávala už v máji z Ďalekého východu, ale museli sa na nej uskutočniť určité úpravy. V súčasnosti je už pripravená zapojiť sa do kladenia potrubia.
Vlastníkom aj operátorom Severného prúdu je Nord Stream AG so sídlom v Zugu vo Švajčiarsku, v ktorom má ruský Gazprom 51 % akcií. Od roku 2007 sú v nej zastúpené ešte Wintershall (dcérska spoločnosť BASF, Nemecko) a E.ON Ruhrgas (súčasť E.ON, Nemecko) po 15,5 % akcií a Nederlandse Gasunie (Holandsko) a GDF Suez (Francúzsko) po 9 % akcií. Predsedom správnej rady je Gerhard Schröder (v rokoch 1998 – 2005 nemecký spolkový kancelár). Na vybudovanie Severného prúdu 2 sa vytvorila spoločnosť Nord Stream AG 2 s rovnakou vlastníckou štruktúrou.
Hovorí sa o troch až štyroch mesiacoch, ktoré sú potrebné na to, aby sa podmorské potrubie napojilo na suchozemskú vetvu pri už spomenutom Lubmine neďaleko mesta Greifswald na severozápade spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko (do roku 1990 Nemecká demokratická republika). Zostáva položiť ešte asi 160 km rúr. Kto má rád virtuálne sledovanie rôznych trás, môže nájsť aktuálnu polohu lode Fortuna a pozorovať jej pohyb na webovej stránke Marine traffic (https://www.marinetraffic.com).
V tomto roku sa dlho zdalo, že najväčšou hrozbou pre dokončenie Severného prúdu 2 sú sankcie USA. V septembri však prepukla aféra Navaľnyj (s údajným, pochybným a nedokázaným otrávením ruského opozičného politika), ktorá v USA vyvolala ďalšiu vlnu rusofóbie. Azda nemeckej (a možno aj francúzskej) diplomacii dôjde, že podpora afér tohto typu môže byť veľmi kontraproduktívna. V oboch štátoch sa blížia voľby. Rusi sa nemusia len trpne prizerať cirkusu, ktorý chce v EÚ s nimi ako s „medveďom“ predvádzať.
Nie je vylúčené, že v určitých ruských politických a mediálnych kruhoch sa môže vytvoriť podľa západného liberálnodemokratického vzoru priestor pre prezentáciu nemeckej ultrapravicovej AfD (Alternative für Deutschland – Alternatíva pre Nemecko). Tá je kancelárkou A. Merkelovou silne kritizovaná, lebo jej nástupcovia sa obávajú, že vo voľbách môže zosilnieť na úkor CDU/CSU. Vo Francúzsku zase môže sťažiť aj tak neľahkú situáciu E. Macrona ústretový vzťah ruských politických kruhov k Národnému združeniu (Rassemblement national), ktoré vedie M. le Penová (strana sa do roku 2018 nazývala Národným frontom). V tejto súvislosti možno stojí za to zvažovať aj zmysel jedovatých príspevkov niektorých slovenských médií hlavného prúdu a výrokov tunajších amerikanofilských politikov a paraanalytikov, či už v kauze Navaľnyj alebo aj pri iných príležitostiach a položiť si otázku: komu vlastne tým chcú slúžiť a pomáhať?
Prvýkrát od vypuknutia aféry Navaľnyj sa 7. decembra uskutočnil telefonický rozhovor medzi A. Merkelovou a ruským prezidentom V. Putinom. Ako oznámila už predtým predsedníčka vlády Meklenburska-Predpomoranska M. Schwesigová, vytvára sa špeciálny fond na ochranu klímy, v ktorom sa bude Severný prúd 2 považovať za jeden z najdôležitejších prvkov ochrany životného prostredia v tejto spolkovej krajine. Nemecké spoločnosti v rámci tohto fondu môžu spolupracovať s ruskou stranou bez toho, aby im hrozili sankcie.
V súčasnom chaotickom svete, žiaľ nie je nijaký, na prvý pohľad nezmyselný, krok nemožný, najmä ak je vedený snahou uškodiť nepriateľovi. A tak sa aj do nového vojenského rozpočtu USA, schváleného Kongresom pred niekoľkými dňami (iracionálne) dostali aj prostriedky na protiruské sankcie. Šance na to, že USA sa podarí prekaziť výstavbu Nord Stream 2, sú však už len hypotetické. Okrem toho si počkajme, čo sa vlastne bude diať po 14. decembri, keď sa (možno) zídu volitelia prezidenta USA.
Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave
Nord Stream 2(Severný prúd 2) je zdvojením už existujúceho Severného prúdu, v ktorom sú uložené dve línie (potrubia). Prvá línia funguje od novembra 2011 a druhá línia od októbra 2012. Ide asi o 1220 km, čo je najdlhší podmorský plynovod na svete. Projekt vybudovania Severného prúdu 2 vznikol po plynovej kríze, ktorú začiatkom roka 2009 v Európe spôsobila Ukrajina. Po dokončení Severného prúdu 2 by sa mala prepravná kapacita plynovodu zdvojnásobiť na 110 miliárd m³ zemného plynu ročne.
Príčinou prestávky vo výstavbe – kladení rúr – bolo, že v decembri 2019 sa po vyhlásení sankcií USA vzdala účasti na projekte švajčiarsko-holandská skupina Allseas. Sankcie boli zamerané proti spoločnostiam, ktorých lode ukladajú potrubie (napr. nesmeli sa poistiť), ako aj proti prístavom, ktoré by pri svojej činnosti využívali.
Rusko však disponuje vlastnými plavidlami na ukladanie podmorských rúr. Okrem Fortuny to je aj loď Akademik Čerskij, ktorá priplávala už v máji z Ďalekého východu, ale museli sa na nej uskutočniť určité úpravy. V súčasnosti je už pripravená zapojiť sa do kladenia potrubia.
Vlastníkom aj operátorom Severného prúdu je Nord Stream AG so sídlom v Zugu vo Švajčiarsku, v ktorom má ruský Gazprom 51 % akcií. Od roku 2007 sú v nej zastúpené ešte Wintershall (dcérska spoločnosť BASF, Nemecko) a E.ON Ruhrgas (súčasť E.ON, Nemecko) po 15,5 % akcií a Nederlandse Gasunie (Holandsko) a GDF Suez (Francúzsko) po 9 % akcií. Predsedom správnej rady je Gerhard Schröder (v rokoch 1998 – 2005 nemecký spolkový kancelár). Na vybudovanie Severného prúdu 2 sa vytvorila spoločnosť Nord Stream AG 2 s rovnakou vlastníckou štruktúrou.
Hovorí sa o troch až štyroch mesiacoch, ktoré sú potrebné na to, aby sa podmorské potrubie napojilo na suchozemskú vetvu pri už spomenutom Lubmine neďaleko mesta Greifswald na severozápade spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko (do roku 1990 Nemecká demokratická republika). Zostáva položiť ešte asi 160 km rúr. Kto má rád virtuálne sledovanie rôznych trás, môže nájsť aktuálnu polohu lode Fortuna a pozorovať jej pohyb na webovej stránke Marine traffic (https://www.marinetraffic.com).
V tomto roku sa dlho zdalo, že najväčšou hrozbou pre dokončenie Severného prúdu 2 sú sankcie USA. V septembri však prepukla aféra Navaľnyj (s údajným, pochybným a nedokázaným otrávením ruského opozičného politika), ktorá v USA vyvolala ďalšiu vlnu rusofóbie. Azda nemeckej (a možno aj francúzskej) diplomacii dôjde, že podpora afér tohto typu môže byť veľmi kontraproduktívna. V oboch štátoch sa blížia voľby. Rusi sa nemusia len trpne prizerať cirkusu, ktorý chce v EÚ s nimi ako s „medveďom“ predvádzať.
Nie je vylúčené, že v určitých ruských politických a mediálnych kruhoch sa môže vytvoriť podľa západného liberálnodemokratického vzoru priestor pre prezentáciu nemeckej ultrapravicovej AfD (Alternative für Deutschland – Alternatíva pre Nemecko). Tá je kancelárkou A. Merkelovou silne kritizovaná, lebo jej nástupcovia sa obávajú, že vo voľbách môže zosilnieť na úkor CDU/CSU. Vo Francúzsku zase môže sťažiť aj tak neľahkú situáciu E. Macrona ústretový vzťah ruských politických kruhov k Národnému združeniu (Rassemblement national), ktoré vedie M. le Penová (strana sa do roku 2018 nazývala Národným frontom). V tejto súvislosti možno stojí za to zvažovať aj zmysel jedovatých príspevkov niektorých slovenských médií hlavného prúdu a výrokov tunajších amerikanofilských politikov a paraanalytikov, či už v kauze Navaľnyj alebo aj pri iných príležitostiach a položiť si otázku: komu vlastne tým chcú slúžiť a pomáhať?
Prvýkrát od vypuknutia aféry Navaľnyj sa 7. decembra uskutočnil telefonický rozhovor medzi A. Merkelovou a ruským prezidentom V. Putinom. Ako oznámila už predtým predsedníčka vlády Meklenburska-Predpomoranska M. Schwesigová, vytvára sa špeciálny fond na ochranu klímy, v ktorom sa bude Severný prúd 2 považovať za jeden z najdôležitejších prvkov ochrany životného prostredia v tejto spolkovej krajine. Nemecké spoločnosti v rámci tohto fondu môžu spolupracovať s ruskou stranou bez toho, aby im hrozili sankcie.
V súčasnom chaotickom svete, žiaľ nie je nijaký, na prvý pohľad nezmyselný, krok nemožný, najmä ak je vedený snahou uškodiť nepriateľovi. A tak sa aj do nového vojenského rozpočtu USA, schváleného Kongresom pred niekoľkými dňami (iracionálne) dostali aj prostriedky na protiruské sankcie. Šance na to, že USA sa podarí prekaziť výstavbu Nord Stream 2, sú však už len hypotetické. Okrem toho si počkajme, čo sa vlastne bude diať po 14. decembri, keď sa (možno) zídu volitelia prezidenta USA.
Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave
Zdieľať tento článok