Jednostranné sankcie majú za následok smrť, choroby a hlad u ľudí v cieľových krajinách, pričom robia humanitárnu prácu čoraz ťažšou a riskantnejšou, uviedla osobitná spravodajkyňa OSN, informuje portál RT.

Pandémia Covid-19 mohla spojiť ľudstvo v boji proti smrteľnej chorobe. Namiesto toho v roku 2020 došlo k rozšíreniu využívania jednostranných sankcií, ktoré sa zameriavajú na celé národy a poškodzujú ich schopnosť reagovať na šírenie nákazy na ich území, čo podkopáva globálne úsilie o poskytnutie humanitárnej pomoci. Výsledkom je, že ľudia zomierajú, trpia hladom, nie sú liečení na svoje choroby, a sú im odopreté základné ľudské práva.

Odsudzujúce hodnotenie pochádza od Aleny Douhanovej, osobitnej spravodajkyne OSN pre negatívny dopad jednostranných donucovacích opatrení na dodržiavanie ľudských práv. Tento týždeň vydala súbor usmernení o tom, ako zmierniť ľudské utrpenie spôsobené sankciami.



Lepším výsledkom by bolo zrušenie alebo aspoň pozastavenie jednostranných sankcií minimálne do doby, kým sa neskončí globálna zdravotná kríza, Douhanová však považuje tento výsledok za nereálny.

Medzi jej skromnejšie návrhy patrí vypracovanie posúdení vplyvu všetkých sankcií, ktoré sa krajiny snažia zaviesť, skôr ako tak urobia, a všeobecný postoj v dobrej viere k humanitárnym organizáciám namiesto toho, aby im bránili v ich práci.



S poprednými humanitárnymi organizáciami označila sankcie ako „hlavnú prekážku v dodávke pomoci“. Sankčný režim je „viacvrstvový, mätúci, netransparentný a rozsiahly“, zatiaľ čo humanitárne výnimky „zostávajú neúčinné, neefektívne a neprimerané“.

Medzitým sa humanitárni pracovníci musia vysporiadať nielen s odstrašujúcou byrokraciou, ale aj s nečakanými nákladmi a čakacou dobou pri pokuse o dodanie potravín, liekov a ďalších dôležitých zásob.