Komentár Ivana Brožíka

Nikdy som pred Vianocami neposielal toľko balíčkov a tiež priamej finančnej pomoci ako v tomto roku. Nedokážem sa na sviatky tešiť, keď viem, že moji priatelia a známi už nemajú ani len na zaplatenie bývania.

Matka s dvomi deťmi bez práce, invalid, ktorému zhorelo čerpadlo, umelec, ktorý hrával na podporu zhromaždení Za Slušné Slovensko a teraz robí vodiča dodávky v obchodnom reťazci. A nie stovky, ale tisícky ďalších bez základných zdrojov aspoň na núdzové prežitie. Na živorenie.

A iba vyhrážky či ironické poznámky z vašej strany, vážená vláda! Urážky, akí sme nezodpovední, výčitky, akí sme neposlušní a vyhrážky, ako budeme len a len kvôli nám zas zavretí. V zmysle, že keby nebolo nás, hlúpych, tak by sme si tu nažívali ako v bavlnke.

Vážená vláda, vážený pandemický či krízový či aký iný štáb! My sa nestretávame vo vládnom hoteli, ktorý, mimochodom, postavil pre svoje pôžitkárske potreby ešte boľševik, nám nepredkladajú občerstvenie ako vám pod nos, nás nevozia do práce a z práce (ak ju ešte máme) vládne limuzíny.



My nemáme svoje špeciálne izby v nemocničných špeciálnych traktoch, my neprijímame nočné dámske návštevy v nemocnici, my tam ani nesmieme navštíviť našich blízkych. V bežných izbách v bežných časoch. My nemáme výnimky z povinnej karantény.

Pandémia je všade vo svete. A všade vo svete sa prijímajú opatrenia na jej potlačenie. A všade na svete vlády slušne a pokorne všetko vysvetľujú občanom. Prosia ich. Je naozaj náhodou, že iba u nás nás naša vláda bez debaty zavrela pod zámok na Veľkú noc, na Dušičky a teraz to chce urobiť aj na Vianoce? Naozaj neboli vhodnejšie časové okná, kedy sa uzamknutie dalo zorganizovať?

Vážená vláda, tušíte aspoň, že vami tak milované slovo lockdown prekladajú naše slovníky ako obmedzenie pohybu väzňov?

Do nákupných centier ste pustili všetkých, lebo niekoho bohatého reťazce musia prežiť. Ale kvetinárom likvidujete už tretí vrchol sezóny, čo vás po nich? Svadby ste povolili, lebo ste chceli byť za pekných, aj kostoly, ale umelcom ste podrezali žily. Napokon, umenie bolo vždy nepriateľom číslo jeden každého autoritárskeho režimu, tak prečo nie aj toho vášho... Lebo umenie má za synonymum slovo sloboda.



Priemerné úspory na Slovensku majú občania asi vo výške troch mesiacov prežitia. Teda, mali. Ako sa z trojmesačných úspor dá prežiť desať mesiacov? V zahraničí je minimálna hranica podpory v nezamestnanosti takmer na úrovni priemernej mzdy na Slovensku. Pritom ceny v obchodoch sú rovnaké.

Vážená vláda, myslíš si, že ľudia dokážu zopakovať biblický zázrak a nakŕmia jedným chlebom celú rodinu a to po celý rok? To dokázal iba Ježiš, ale nie bežný občan Slovenska. Úrady premrhali leto, premiér si vymýšľa pokusy ako na bežiacom páse. Pokusy na kedysi šťastných ľuďoch. Jeseň je za nami a nielen že je ako leto premrhaná, ale je bez akéhokoľvek pozitívneho výsledku.

Vážená vláda, vážený pán premiér, pokojne nás zas na sviatky zavrite, zamknite, vyhrážajte sa nám pokutami, sankciami!



Ja som sa dobrovoľne uzavrel už začiatkom marca a som v dobrovoľnej karanténe až doteraz. Lebo sa snažím uchrániť pred vašou neschopnosťou moju takmer deväťdesiatročnú matku. Diabetičku, kardiatičku, imobilnú, po zlomenine. Chcem ju uchrániť pred neschopnou vládnou mocou a jej pandemickým a krízovým štábom.

Čo majú robiť ľudia, ktorí v takomto stave nikoho nemajú? Za čo si zaplatia bývanie, stravu? Kto im ju zabezpečí? Vy, z Bôrika? Vy, z utáraných tlačových besied, ktoré sú stále o tom istom - o ničom? Vy, ktorí nás obviňujete z nezodpovednosti? Vy, ktorí sa nám vyhrážate, ktorí nás vydierate a ktorí nás ekonomicky zabíjate?

Vážená vláda, nemám na vás ani chuť, ani čas. Ani nervy. Idem zabaliť ešte pár balíčkov, kým mám ja ešte z čoho. Patrím medzi tých šťastnejších. Ale nemôžem byť šťastný, keď vidím biedu a zúfalstvo okolo seba. A vaše povýšenectvo nad tým všetkým. Vašu bezcitnosť.