Profesor, evolučný biológ a virológ Jaroslav Flegr je známy svojimi extrémnymi názormi ohľadom koronavírusu a opatrení okolo pandémie. Na Facebooku vysvetlil, čo je behaviorálna imunita a ako nás pred covidom ochráni, píše portál Šíp.

Jaroslav Flegr pôsobí najmä v oblasti evolučnej biológie, ekológie, evolučnej psychológie, etológie a parazitológie. V poslednej dobe ale upozorňuje hlavne svojimi striktnými názormi na koronavírus. Táto tématika delí celý svet od marca na dve skupiny.

Objavuje sa stále viac ľudí, ktorí COVID-19 zľahčujú a odmietajú prijať potrebné opatrenia na zastavenie šírenia nákazy. Flegr ale varuje a tvrdí, že verejnosť by mala byť v týchto dobách extrémne opatrná a ideálne dodržiavať karanténu. Virológ tvrdí, že čoskoro začne fungovať u ľudí takzvaná behaviorálna imunita. O čo ide?



Jaroslav Flegr pravidelne so svojimi fanúšikmi i odporcami komunikuje prostredníctvom Facebooku. Tentoraz sa virológ rozhodol vysvetliť, ako u ľudí funguje behaviorálna imunita.

Flegr poňal rozprávanie vtipne, akoby sa snažil vec vysvetliť svojmu kocúrovi. "Milý Micika, iste dychtíš zvedavosťou, čo je to behaviorálna imunita. Ak nie, tak máš smolu, aj tak ti to poviem. Keď sa do nášho tela dostane nejaký parazit, napríklad vírus, baktéria, pásomnica alebo larva strečka, nastúpia do boja s ním dva obranné systémy - imunitný systém a systém prirodzenej rezistencie," vysvetľuje Flegr.

"Imunitný systém je asi zložitejší a v mnohom zaujímavejší - preto sa tiež väčšina učebníc aj príslušných vedeckých ústavov venuje práve jemu. Vie bojovať aj s parazitmi, s ktorými sa naši predkovia ešte nikdy nestretli. V obrane pred parazitmi však hrá skoro iste dôležitejšiu úlohu systém rezistencie. Ten nás bráni pred parazitmi, s ktorými sa naši predkovia už stretli," pokračoval vedec.



"V evolúcii sme si totiž vďaka prirodzenému výberu vytvorili mnoho fyziologických mechanizmov, ktoré nám umožňujú rozpoznať a zničiť väčšinu parazitov, ktorí sa do našich tiel dostanú. Preto tiež ťažko chytíme len tak nejakú chorobu od korytnačky, žirafy alebo tučniaka. Prirodzená rezistencia si však sama neporadí s parazitmi, ktorí sa špecializovali na náš biologický druh - tam musí nastúpiť imunitný systém. Oba systémy však spolu často úzko spolupracujú," vysvetľuje.

Podľa Flegra u ľudí čoskoro zafunguje pud, ktorý by mohol donútiť dodržiavať opatrenia aj tých najväčších skeptikov.

"Pred parazitmi nás však chráni ešte jeden nesmierne dôležitý systém - systém behaviorálnej imunity," pokračuje Jarolsav Flegr. "Keby si nevedel, tak behavior znamená anglicky správanie. Evolúcia nás naprogramovala tak, aby sme sa vyhýbali kontaktu s možnými zdrojmi infekcií. Proti kontaktu s dravcami nás chráni strach. Proti často neviditeľným parazitom nás chráni iná, nemenej dôležitá emócia - pocit hnusu."



"Vďaka tomuto pocitu sa inštinktívne vyhýbame napríklad výkalom, mršinám, otvoreným zraneniam, štípancom, krvi aj všemožným telesným nepríjemnostiam. V situáciách, kedy hrozí zvýšené riziko nákazy, napríklad práve v čase epidémií, sa znižuje prah pocitu hnusu a možným zdrojom nákazy sa vyhýbame ešte viac," tvrdí virológ.

"U zvierat je behaviorálna ochrana pred nákazou iba záležitosť inštinktov, u človeka sa do obrany zapája aj rozum - nasadíme si napríklad rúška, udržiavame si medzi sebou dištanc, snažíme sa nedotýkať iných osôb a potenciálne kontaminovaných predmetov. Behaviorálna imunita hrá veľmi zásadnú úlohu v boji s epidémiou - nechráni len jedinca, ale i celú populáciu, takže zmena správania môže dosť účinne spomaliť, alebo dokonca zastaviť šírenie epidémie," tvrdí Flegr presvedčene.