Po Ľubošovi Blahovi zo SMER-u sa o zmene Ústavy negatívne vyjadril aj publicista Eduard Chmelár. "Zvlášť znepokojujúci bol pohľad na poslancov, ktorí sa utrhli z reťaze a vyťahovali nápady na zmenu ústavy ako zajace z klobúka nie preto, že je to potrebné pre chod štátu, ale preto, že môžu," píše na svojom facebooku.
Málokto si uvedomuje, že po toľkých revíziách nezostala z pôvodného znenia ani polovica, a tak vzniká otázka, akú ústavu to 1. septembra oslavujeme. "No to, čo dnes urobila vládna koalícia, je precedens, ktorý môže spôsobiť, že ústava už nebude trhacím kalendárom, ale doslova trhacou rolkou toaletného papiera. Zvlášť znepokojujúci bol pohľad na poslancov, ktorí sa utrhli z reťaze a vyťahovali nápady na zmenu ústavy ako zajace z klobúka nie preto, že je to potrebné pre chod štátu, ale preto, že môžu. Navzájom sa predháňali v návrhoch, čo by ešte chceli zmeniť: ja to, ja zasa ono, podpor mňa – podporím ja teba, novela ústavy sa dá dnes vyhandlovať lacnejšie ako v orientálnom bazáre. A to nehovorím o tom, že tie ústavné zmeny neprešli ani len pripomienkovým konaním ako obyčajné zákony. Ale takto sa to nesmie robiť!
Druhou možnosťou je, podľa neho, sprísniť pravidlá prijímania zmien ústavy z trojpätinovej väčšiny na dvojtretinovú (čiže bolo by potrebných nie 90 hlasov, ako je to dnes, ale rovných 100). "To by mohla byť aspoň do istého času adekvátna poistka proti takému handlovaniu s ústavou, aké dnes vidíme v parlamente. Celý problém treba vrátiť do odbornej roviny. Výkriky opozičných poslancov o návrate do päťdesiatych rokov sú politicky účelové táraniny, ktoré netreba brať vážne, ale táto situácia nemusela nastať, keby vláda postupovala štandardným spôsobom a každým zmenám ústavy by predchádzala široká odborná i verejná diskusia. Nepochybujem o tom, že niektoré návrhy myslela vládna koalícia dobre – ale dopadlo to ako vždy."