Štát nepredložil relevantné podklady o „bezprostrednosti hrozby” (Marica Pirošíková)
08 | 12 | 2020 I Imrich Kovačič

Právne stanovisko JUDr. Marice Pirošíkovej


Na problémy pri vyhlasovaní a predlžovaní núdzového stavu na Slovensku v súvislosti s pandémiou upozorňuje aj bývala zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) JUDr. Marica Pirošíková, ktorá je v súčasnosti advokátka a zároveň pôsobí na Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici:

„Vo väčšine demokratických ústav má vláda právo vyhlásiť núdzový stav so súhlasom parlamentu. Otázka, kto, ako a kedy má núdzový stav ukončiť, nemôže byť ponechaná na výkonnú moc, ktorá už požíva zväčšené právomoci, lebo je na rozhodnutí o zrušení núdzového stavu významne zainteresovaná a nemala by rozhodovať sama o sebe – o zúžení svojich právomocí. Musí to byť funkcia parlamentu. To znamená kontinuitu parlamentného života počas obdobia núdzového stavu."

Ak by teda naozaj došlo k zmenám ústavného zákona, bolo by namieste upraviť ho aj v tomto smere a rozšíriť právomoci NR SR pri vyhlasovaní a ukončovaní núdzového stavu. Zároveň je potrebné v praxi dôsledne dbať aj na text súčasného ústavného zákona, podľa ktorého je možné vyhlásiť núdzový stav, len ak „došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb“.

Ďalšou podmienkou zákona je, že ho možno vyhlásiť len „na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území” a to len „v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní”. Tieto podmienky ústavného zákona, ktoré je potrebné skúmať a vyhodnocovať na dennej báze, nie sú podľa môjho názoru v tomto období celoplošne naplnené. Štát navyše v rámci procesu prijímania zásadných rozhodnutí s dopadom na základné ľudské práva nezverejnil a neposkytol občanom, ani orgánom a odborným inštitúciám relevantné odborné podklady a úvahy, ktorými dospel k záveru o „bezprostrednosti hrozby”.

Vzniknuté nebezpečenstvo nemožno vzhľadom na výsledky celoplošného testovania považovať ani za skutočné ani za bezprostredné; ani za také, ktorého účinky zahŕňajú celý národ. Komunity občanov, ktoré by mohli byť ohrozené, sú izolované. Nie je preto možné dospieť k záveru, že nebezpečenstvo je tak výnimočné, že bežné opatrenia alebo obmedzenia, ktoré povoľuje Európsky súd pre ľudské práva na ochranu bezpečnosti, zdravia a verejného poriadku, sú úplne nedostatočné. V intenciách uvedeného preto núdzový stav vyhlásený pre všetky sféry spoločenského života a na celom území SR, výrazne obmedzujúci základné práva a slobody obyvateľov SR, v teste proporcionality takmer určite neobstojí.“

Právny štát sa skladá z piatich základných princípov: zákonnosť, právna istota, predchádzanie zneužívania právomocí, rovnosť pred zákonom a nediskriminácia a prístup k spravodlivosti. Aby bol núdzový stav legitímny, musí brať do úvahy povahu, závažnosť a trvanie mimoriadnej situácie a to by malo určovať druh, rozsah a trvanie núdzových opatrení, ku ktorým sa krajina môže zákonne uchýliť.

Všetky núdzové opatrenia, odstúpenia od ochrany základných práv a slobôd podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a ich obmedzenia podliehajú trom všeobecným podmienkam, a to nevyhnutnosti, proporcionalite a dočasnosti.

Tieto podmienky, ktoré v súhrne vytvárajú princíp minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd, sa pravidelne uplatňujú a interpretujú v judikatúre ESĽP, Súdneho dvora Európskej únie a rôznych ústavných (a iných) súdov členských štátov EÚ.
Všetko nemožno odôvodniť pandémiou.

Pred prijímaním takýchto ústavných zákonov by bolo vhodné sa poradiť s Benátskou komisiou, ktorá  je poradným orgánom Rady Európy zloženým z nezávislých odborníkov v oblasti ústavného práva. Vláda by mala pri rozhodovaní o núdzovom stave tieto pravidlá dôsledne uplatňovať, inak hrozí úspešné podávanie sťažností na ESĽP.

„Pokiaľ ide o predkladanú zmenu ústavného zákona, pozitívne vnímam fakt, že sa pokúša odstrániť rozpor s odporúčaniami Benátskej komisie, na ktoré som poukázala už v minulosti, a podľa ktorých má vyhlasovať alebo odsúhlasovať núdzový stav parlament. V prípade predlžovania núdzového stavu by mal však parlament rozhodovať vopred a nie spätne do 20 dní. Veľkým negatívom je aj fakt, že navrhovaná zmena ústavného zákona umožňuje so súhlasom parlamentu predlžovanie núdzového stavu opakovane bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Tiež uvádzam, že vzhľadom na závažnosť situácie niektoré ústavy vyžadujú na vyhlásenie núdzového stavu kvalifikovanú parlamentnú väčšinu,“ uvádza Marica Pirošíková.