Komentár Jána Čarnogurského ml.

Jaroslav Haščák, jeden z najbohatších a najvplyvnejších Slovákov, skončil vo väzbe. Očividne to neočakával, ako asi aj málokto na našom malebnom Slovensku.

Na fotografiách však už dávno vyzerá strhane, ako človek, ktorý denne rieši veľa problémov, a ktorý stratil pokoj na duši. Stal sa totiž zajatcom okolností. Napriek svojej moci a bohatstvu stratil možnosť riadiť svoj život, musel sa iba rýchlo prispôsobovať okolnostiam, pretože vonkajšie vplyvy, vplyvy mimo jeho firmy a blízkeho okolia, začali smerovať spoločnosť a jeho okruh záujmov smerom opačným ako pán Haščák predpokladal.

Pán Haščák a skupina Penta zamestnávajú veľa ľudí, riadia veľké finančné aktíva. Cez banky, v ktorých majú svoj vplyv, priamo ovplyvňujú životy ďalších státisícov ľudí. Svojimi aktivitami v slovenskom zdravotníctve majú vplyv skoro na každého občana Slovenska. Veľmi rýchlo narástli a zdali sa byť neohrozenými. Získali aj potrebný mediálny vplyv. Stali sa miestnou elitou, ktorá nepriamo spolu–riadila Slovensko. Preto ich postupy a ciele začali porovnávať so svojimi očakávaniami aj nadnárodné štruktúry.

V praxi to vyzerá tak, že pokiaľ sa ciele skupiny Penta zhodovali s očakávaniami medzinárodných štruktúr, dostala Penta nepriamu zahraničnú podporu a prístup k ďalším zdrojom, najmä finančným a informačným. Keď sa ciele skupiny Penta začali rozchádzať s nadnárodnými záujmami, boli ponechaní sami na seba.



Každé spoločenstvo má samoočistnú schopnosť. Ľudia sa poznajú a vedia, kto je kto. Pokiaľ sa niekto správa arogantne a v neprospech spoločnosti, spoločenstvo ho dokáže potrestať, pokiaľ niekto zvonka trestu nezabráni. To sa skupine Penta práve stalo. Boli ponechaní sami na seba a spoločenstvo, Slovenská republika, v rámci samoočistných postupov, tentokrát dokonca v rámci platného práva, začalo pána Haščáka postihovať.

Dnes sa totiž našla na Slovensku nová potenciálna elita, ktorej ciele v liberálnej časti spektra sa nadnárodným štruktúram pozdávajú viac ako ciele skupiny Penta. Je to skupina Eset.

Skupina Eset, pozostávajúca predovšetkým z technokratov, nemá žiadne morálne zábrany a nevyzná sa v histórii, a ani v etike. Bolo jej umožnené rozprávkovo zbohatnúť v USA vďaka ich vynikajúcemu počítačovému softvéru. Ich úspech však má podmienky, ak chcú žiť na Slovensku. Jednou z nich je čiastočné prevzatie spoločenského riadenia. Začali preto cez vytvorenie a financovanie denníka N, ďalším krokom je finančná podpora importovaných politických myšlienok, reprezentovaných predovšetkým stranou Progresívne Slovensko a podobnými progresívne-liberálnymi mimovládkami.

Aj spoločníci skupiny Eset stihli vyrobiť právne prešľapy, najmä pri nepriateľskom prevzatí hotela Carlton, pri ktorom im pomáhali rovnakí hráči ako predtým skupine Penta: pán Kováčik a pán Zoro Kollár. Ich prešľapy však zostanú nateraz ignorované, pretože im z vonka bude poskytnutá podpora a ochrana.

Pokiaľ bude skupina Eset sledovať ciele, ktoré sú v súlade s očakávaniami nadnárodných štruktúr, budú ich konkurenti oslabovaní, likvidovaní a ponechávaní sami na seba.



Po malých hráčoch, ktorí nesplnili riadiace očakávania, ako bol pán Kvietik zo Slávie Capital, následne páni z Arca Group, a po väčších hráčoch ako je pán Haščák, budú musieť svoje ciele osvedčiť predovšetkým páni so skupiny J & T, pretože vlastnia na Slovensku banky, a banky sú obzvlášť spôsobilé na riadenie spoločenstva. Ak sa osvedčia, budú podporení, pretože v riadení je vždy potrebné vytvoriť konkurenciu. Veľkou slabinou skupiny J & T je ich aktivita v Devín banke a aktivita v Poštovej banke, najmä úkony pri jej nadobúdaní. Tieto ich pozície však môžu byť pretvorené aj na ich silnú stránku, ak budú chcieť. Podobne, prevzatie Prima banky je tiež slabinou skupiny Penta, ktorú sa veľmi snažia pretvoriť na silnú východiskovú pozíciu, hoci zatiaľ s malým úspechom.

Ďalšími samozvanými kandidátmi na posilnenie vplyvu je skupina HB Reavis. Ich aktivita pri výchove domnelých liberálnych elít v jednej internátnej škole nasvedčuje, že tušia, ktorým smerom sa majú angažovať.

Skupina Eset je neskúsená, potrebujú v riadení silnú konkurenciu, aby neuleteli. Pani Biháriová a pán Truban rozhodne nie sú osobnosti, ktoré je možné ponechať bez dozoru len tak riadiť krajinu ležiacu uprostred medzi západom a Ruskom. To isté platí aj o pani prezidentke.

Ak sa J & T neosvedčia, budú ponechaní napospas osudu. A ak sa nájde na Slovensku niekto schopnejší, bude zo zahraničia podporený a bude môcť vyrásť na vplyve. Ak nie, tak budú do riadenia na Slovensku dosadené osoby zo zahraničia. Podobne, ako je tomu dnes na Ukrajine, kde aj členovia vlády majú zahraničné pasy. Koniec-koncov, už dnes na Slovensku všetky banky vlastnia zahraničné spoločnosti, rovnako ako prirodzené monopoly, najmä v energetike. Nedávno bol za šéfa finančnej správy vymenovaný cudzinec, a nestretlo sa to so žiadnou negatívnou reakciou. Asi v blízkej dobe nezostane jediným.



Skupina Eset nemá dostatok vzdelaných kádrov na realizáciu riadenia, všetky zásadné otázky musia ich kádre, či už pani prezidentka alebo odborníci zo strany Progresívne Slovensko konzultovať so zahraničnými „konzultantmi“. Slovensko je však malé a, úprimne povedané, neposielajú sem ani zo zahraničia zrovna najšikovnejších odborníkov. Preto rast Esetu nebude rýchly a schopné kádre z iných skupín majú veľké šance na veľkú zahraničnú podporu.

Závisí dnes veľa predovšetkým na schopnosti kádrov podporovaných skupinou J & T. Menším tzv. oligarchom, ako sú páni Brhel, Výboh, Kmotrík a ďalší, sa tiež čas kráti. Nové riadiace kádre budú potrebovať uvoľniť priestor.

Väzobné stíhanie pána Haščáka svedčí o tom, že zahraničné nadnárodné štruktúry aktívne hľadajú na Slovensku nové riadiace kádre. Je ich u nás ako šafranu, preto budeme v blízkej budúcnosti svedkami veľkých riadiacich úletov a pádov, a zrejme aj nemalých spoločenských zmien.