Rýchle zmeny Ústavy Slovenskej republiky, v núdzovom stave, bez predchádzajúcej spoločenskej a odbornej diskusie, v čase nadchádzajúcich sviatkov a pri nemožnosti konať na túto tému konferencie, sú viac ako podozrivé, odznelo v diskusnej relácii Online

Prichádza diktatúra? Skrýva sa za zmenou Ústavy?

Čoraz intenzívnejšie sa dozvedáme o vážne myslených zmenách ústavy. O zmenách v súdnictve, v právomociach Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj o zámere vytvoriť takzvaný najvyšší správny súd. Verejná diskusia neexistuje a tak jediné informácie o odborných pripomienkach pochádzajú iba zo sociálnych sietí. Niektoré z nich na základe diskusie na najznámejšej sociálnej sieti sme spracovali.



Najskôr si pripomeňme vystúpenie poslanca Martina Čepčeka, rebelujúceho člena klubu OĽaNO v parlamente na túto tému:

“Prisahali sme na tú ústavu, ktorá sa teraz má zmeniť. Neviem, či si uvedomujete odpovedajúcu zodpovednosť, ja áno. Ide sa meniť základný zákon tohto štátu. Tento zákon ovplyvní veľmi výrazne život v našej krajine. Ovplyvní mnohé zákony. Preto si myslím, že tak závažné rozhodnutie, akým je zmena ústavy, si zaslúži podrobnú a dlhú celospoločenskú diskusiu. Veď ako často sa takýto dôležitý zákon prijíma? Raz za niekoľko rokov. Po tom, čo som tu posledné dni videl, si myslím, že k ústave je momentálne osem pozmeňujúcich návrhov. Obávam sa o kvalitu tohto zákona a myslím, že by bolo vhodné venovať tomu patrične primeranú dobu času. Podľa Benátskej komisie sa neodporúča v čase núdzového zákona prijímať tak dôležité zákony, akými sú ústavné zákony alebo ich novely.

Bývala zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) JUDr. Marica Pirošíková, ktorá je v súčasnosti advokátka a zároveň pôsobí na Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici v tejto súvislosti v citovanej diskusii povedala:

"Už som to viac krát pripomenula v mojich mediálnych vystúpeniach. Pripomenula som aj upozornenie Benátskej komisie. Na zdržanlivosť v súvislosti s týmto procesom upozorňuje aj pani prezidentka. Na schôdzi ústavnoprávneho výboru sa zúčastnil aj predseda Ústavného súdu, ktorý tiež apeloval na zdržanlivosť, najmä, pokiaľ ide o právomoc ústavného súdu, ktorá dáva súdu možnosť preskúmať ústavnosť ústavného zákona. Ústavný súd by mal mať v rukách brzdu, ak by sa zákonodarca raz rozhodol prijať zákon, ktorý je vo svojej podstate neústavný.... Pripomínam, že to, čo sa stalo v nacistickom Nemecku, sa začalo prijatím ústavných zákonov."



DR. MGR. Anton Chromík, PHD., advokát a známy aktivista v témach ochrany rodiny a iniciátor petície "Neničte nám ústavu":

“Toto nie je čas na prijímanie ústavných zmien. My sme v núdzovom stave, permanentne vystrašení, ľudia nemôžu slobodne diskutovať na stretnutiach. Aký je teraz náš občiansky priestor na to, aby sme slobodne a odborne diskutovali?” Slobodne sa zhromažďovali? Tu sa niečo robí zámerne potichu! Pritom ide o tak vážnu zmenu jednej zo zložiek moci. Najvyšší správny súd - novinka, ktorá sa zavádza, najvyššie poschodie súdnej moci. Nie je dôležité, že bude, otázka a vážna otázka je, kto bude vyberať jeho personálne obsadenie?"

Filozof Jozef Šúst:

“Určite hrozí riziko oslabenia parlamentarizmu. A to tým, že po prípadnom prijatí zmien parlament nebude tým, kto bude vyberať sudcov na najvyšší správny súd. Bude ich vyberať ministerstvo. A súdna rada. Tu je riziko, že nominanti budú zodpovedať politickým preferenciám.”