Viaceré zo zadržaných osôb v rámci niekoľkých policajných akcií sa rozhodlo spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a stali sa takzvanými kajúcnikmi. Podľa známeho sudcu Petra Šamka to ale nabralo desivý rozmer.

Stačil prvý a ide to ako domino efekt. O čo ide? Nuž o to, že zadržanie bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa spustilo doslova lavínu ďalších zatýkaní iba preto, že sa rozhodol spolupracovať s políciou a začal ukazovať aj na ďalších ľudí páchajúcich trestnú činnosť. No a tí zase ukázali na druhých a zrazu tu máme zatýkanie medzi vysokopostavenými bývalými policajtami, colníkmi SIS či v justícii aké svet ešte nevidel.

Spolupracujúci Makó si nemusí odpykať žiadny trest

Ako sme už uviedli, jedným z najznámejších kajúcnikov Ľudovít Makó, ktorému prokurátor ako spolupracujúcemu obvinenému dokonca podmienečne zastavil trestné stíhania. „Znamená to, že mu dočasne končí trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného a určuje sa mu skúšobná doba, v ktorej musí splniť uložené podmienky, t. j. aj naďalej usvedčovať osoby zo spáchania trestnej činnosti. Fakticky to znamená, že trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného končí už v prípravnom konaní a nebude na neho podaná obžaloba,“ vysvetľuje pre portál hnonline.sk sudca Peter Šamko.

V podstate to znamená, že Makó si nebude musieť odpykať žiadny trest. „Áno. Pokiaľ spolupracujúci obvinený, ktorého trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené v stanovenej skúšobnej dobe naďalej usvedčuje iné osoby zo spáchania trestnej činnosti, potom sa následne rozhodne, že sa v skúšobnej dobe osvedčil a jeho trestné stíhanie je natrvalo zastavené a žiadny trest mu nehrozí,“ dodáva sudca, podľa ktorého je podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného v našom právnom poriadku zakotvená už dlhšie.

Aj spolupracujúci obvinený je páchateľ trestnej činnosti

Spolupracujúci obvinený teda môže polícii výrazne pomôcť v odkrývaní trestnej činnosti. „Niektoré formy organizovaného páchania trestnej činnosti môže pomôcť odhaliť iba osoba, ktorá je sama účastná na trestnej činnosti takejto skupiny. Teda niekedy bez pomoci jedného z páchateľov nie je možné odhaliť celú skupinu a jednotlivé skutky, ktorých sa skupina dopúšťala. Je to dobrý inštitút, avšak treba ho využívať rozumne,“ vysvetľuje ďalej sudca Šamko, ktorý ale upozorňuje na to, že sa mu v slovenských právnych pomeroch až slepo verí a to bez toho, aby sa jeho výpoveď overovala. „Zabúda sa na to, že spolupracujúci obvinený je páchateľ trestnej činnosti, priznáva sa k nej a vie, že aby mohol dosiahnuť určité úľavy na treste, či úplnú beztrestnosť tak proste musí vypovedať, hromadiť skutky a podozrivé osoby,“ konštatuje Šamko.

Výpovede spolupracujúceho kajúcnika ale v sebe nesú aj určité riziká. „Teraz stačí, že spolupracujúci obvinený niečo povie a už spravidla hneď nasleduje vznesenie obvinenia, prípadne zatknutie, a to bez toho, aby takáto výpoveď bola podrobne preverená dokazovaním. Navyše, často sa pri spolupracujúcom obvinenom berie do úvahy aj jeho svedectvo „z druhej ruky“, keď vypovedá aj veci, ktoré napríklad iba počul a podobne, čo je absolútne neprípustné. Aj spolupracujúci obvinený môže čiastočne alebo úplne klamať, a preto nie je možné nahrádzať či úplne ignorovať dôkazné preverovanie jeho výpovede alibistickým argumentom, že určite hovorí pravdu,“ upozorňuje sudca.

Riziko zneužitia inštitútu je naozaj obrovské

Výpoveď spolupracujúceho obvineného by mala byť podľa Šamka začiatkom dokazovania a nie jeho koncom, a už vôbec by obvinené osoby nemali byť nútené stať sa kajúcnikmi pod hrozbou možného vedenia väzobného trestného stíhania voči nim, ak spolupracovať nebudú. „Riziko zneužitia tohto inštitútu je obrovské a platí o to viac, keď na Slovensku sa udomácňuje prax mechanickej viery v pravdivosť tvrdení kajúcnika a to bez ich náležitého preverenia inými dôkazmi,“ pridáva Šamko, podľa ktorého Trestný poriadok striktne vymenováva pri akej trestnej činnosti možno využiť spolupracujúceho obvineného. „Ide napríklad o objasňovanie korupcie, či zločinov spáchaných organizovanou skupinou, trestných činov terorizmu a podobne.“

Trestný poriadok podľa Šamka hovorí, že podmienečné zastavenie spolupracujúceho obvineného by malo prichádzať do úvahy iba v takých prípadoch, v ktorých záujem spoločnosti na objasnení trestnej činnosti prevyšuje záujem na trestnom stíhaní obvineného pre takýto trestný čin alebo pre iný trestný čin. „Túto zákonnú podmienku musí prokurátor vyhodnocovať ak chce podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného, pričom tu je nutné postupovať od prípadu k prípadu. Celkom určite by mal však prokurátor splnenie tejto zákonnej podmienky podrobne odôvodniť v uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania,“ vysvetlil sudca.

Niektorým kajúcnikom nie je treba slepo veriť

V podstate každému kajúcnikovi, ak prokurátor dospeje k záveru, že sú splnené na to zákonné podmienky, môže byť podmienečne zastavené trestné stíhanie.
„Uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného môže ešte preskúmavať jeho nadriadený prokurátor na podklade sťažnosti,“ dodáva sudca. Je tu ale aj také riziko, že si obvinený povie, že bude vypovedať čo polícia chce, len aby mu bola podmienečne zastavené trestné stíhanie. „Áno, môže sa to stať, preto ak sa bude aj naďalej niektorým kajúcnikom slepo veriť bez toho, aby sa ich výpovede dokazovaním najskôr podrobne preverovali, potom to veľmi ľahko môže skĺznuť do polohy, že kajúcnik bude vypovedať čokoľvek na kohokoľvek, hlavne, aby hovoril veľa a spomenul čo najviac osôb, pretože čím viac skutkov a možných páchateľov spomenie, tým väčší priestor bude na jeho možné úľavy pri treste, či pri zvažovaní jeho beztrestnosti,“ upozorňuje Šamko na možné riziká.

Podľa sudcu sa nedá vychádzať z toho, že kajúcnik určite hovorí pravdu, lebo inak by nezískal žiadne výhody. „To či kajúcnik hovorí alebo nehovorí pravdu možno zistiť iba preverovaním jeho výpovede. Postup by mal byť teda taký, že najskôr dokazovaním preverím výpoveď kajúcnika, a až potom budem prípadne vznášať obvinenia a nie naopak,“ dodáva na záver pre portál hnonline.sk sudca Peter Šamko.