Bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin opäť raz dotiahol svoj spor so štátom k dokonalosti. Ministerstvo spravodlivosti mu musí vrátiť ušlú mzdu a ešte zaplatiť aj úroky, takže celkovo si príde na veľmi slušný balík peňazí.

Štefanovi Harabinovi má Ministerstvo spravodlivosti zaplatiť za rozhodnutie, ktorým mu pred deviatimi rokmi Ústavný súd v disciplinárnom konaní strhol z platu 70 % na jeden rok. Paradoxné je, že platiť má aj napriek tomu, že disciplinárne rozhodnutie doposiaľ žiaden súd nezrušil, informuje portál dennikn.sk.

Desaťtisíce eur dostane za zrazený plat aj úroky

Z viac ako desiatich disciplinárnych konaní, ktorým čelil Štefan Harabin prehral ako sudca iba jediné. Pri tejto prehre doplatil výraznou zrážkou zo mzdy. Ako predsedu Najvyššieho súdu ho v júni 2011 Ústavný súd potrestal za opakované nevpustenie kontroly ministerstva financií na súd. Iniciovala to Lucia Žitňanská, vtedajšia ministerka spravodlivosti za SDKÚ a trestom bola zrážka 70 % z platu na jeden rok. Harabin to vyčíslil na vyše 47-tisíc eur. Teraz sa bývalý predseda Najvyššieho súdu a neúspešný politik môže tešiť, že štát mu vyplatí peniaze, ktoré nedostal pred takmer desiatimi rokmi.

A to nie je všetko, pretože okrem 47-tisíc eur je mu ministerstvo spravodlivosti povinné zaplatiť aj úroky vyše 38-tisíc eur. Celkovo tak Harabin dostane viac ako 85-tisíc eur. Dostane ich napriek tomu, že žiaden súd doposiaľ rozhodnutie o disciplinárnom treste nezrušil! Hoci ministerstvo týmto argumentuje od roku 2016, keď ho Harabin zažaloval, neuspelo na okresnom ani krajskom súde.

Prazvláštne rozhodnutie Európskeho súdu

Harabin sa po tom, ako ho potrestal Ústavný súd, obrátil na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý mu dal za pravdu v tom, že o jeho kauze nerozhodoval nestranný súd. Dôvodom bolo, že z konania neboli vylúčení sudcovia, ktorých Harabin namietal a v iných konaniach s ním vylúčení boli. Vysvetlenie, že Ústavný súd takto postupoval preto, aby mal dosť sudcov, v Štrasburgu neakceptovali. Právo na prerokovanie veci pred nestranným súdom malo dostať prednosť.

Európsky súd však nepovedal, že rozhodnutie ústavných sudcov o pokute pre Harabina bolo nezákonné. Naopak, jeho nárok na náhradu majetkovej škody, ktorá by spočívala práve v doplatení 70 % platu, neuznal. Uznal mu len 3-tisíc eur ako odškodnenie. Nápravou pochybenia Ústavného súdu by bola obnova konania, aby o disciplinárnom návrhu voči Harabinovi rozhodoval ešte raz. To sa však nestalo, hoci Harabin sa o to pokúsil. Keď dal po prvý raz v roku 2013 žiadosť na obnovu konania, Ústavný súd ju zamietol z procesného dôvodu. Na rozhodnutie nemal dosť hlasov, teda aspoň siedmich sudcov. Dôvodom bolo i to, že v tom čase zákon neumožňoval obnovu konania na Ústavnom súde. Aj preto sa neskôr zákon menil.

Prieťahy sudkyne Cvikovej trvali štyri roky

Štefan Harabin sa následne o obnovu konania pokúsil v roku 2016, opäť však neúspešne. Tentoraz mu to plénum zamietlo z dôvodu, že nemôže opakovane rozhodovať o niečom, o čom už raz rozhodovalo. Po takomto súdnom „pingpongu“ bolo jasné, že Harabin ministerstvo zažaluje. Žalobu podal v apríli 2016 na Okresný súd Bratislava I. a jeho prípad dostala na stôl sudkyňa Denisa Cviková. V tom čase ešte neznáma, dnes jedna z tvárí korupčnej kauzy Búrka. Obvinená je od marca, na slobode je po polročnej väzbe len niekoľko týždňov.

Cviková dlho nekonala, rozhodla až vlani v januári. O žalobe sa však na súde vedelo. Dôkazom je aj Kočnerova Threema, v ktorej si mafián písal aj s niekdajším podpredsedom bratislavského súdu Vladimírom Sklenkom. A práve ten koncom septembra 2017 v jednej zo správ Kočnerovi napísal: „Inak Pišta má u Cvikovej žalobu, bol Braňo za mnou, čo mu dali dole ten plat ?.“ Nič viac o tejto veci už nerozoberali. Branislav Harabin, syn niekdajšieho prvého muža justície, v tom čase pracoval na súde ako vyšší súdny úradník. Jeho sudcom sa stal v decembri 2017.

Zrážkami zo mzdy mu bola spôsobená škoda

Sudkyňa Cviková napokon v januári 2019 Harabinovi v celom rozsahu vyhovela. Dospela k záveru, že európsky súd označil rozhodnutie Ústavného súdu o potrestaní Harabina za nezákonné, a tým pádom mu vznikol nárok na odškodnenie. Vychádzala aj z toho, že Európsky súd povedal, že Harabin by sa mal po jeho rozhodnutí dostať na Ústavnom súde do situácie, v akej by bol, ak by bolo jeho právo na nestranný súd rešpektované. To sa však nikdy nestalo, čiže štát pochybil. A v dôsledku nezákonného rozhodnutia Ústavného súdu bola Harabinovi zrážkami z platu spôsobená škoda.

Vznikla teda situácia, že na jednej strane je stále nezmenené rozhodnutie Ústavného súdu o disciplinárnom previnení Harabina a jeho treste, ale na druhej strane je verdikt okresného aj krajského súdu o jeho odškodnení za to, že rok dostával o 70 %t nižší plat. Ak má byť Harabinovi zrážka zo mzdy doplatená, tak vlastne rozhodnutie o disciplinárnom treste ostane len na papieri. Na túto absurdnú situáciu, ktorá môže vzniknúť, ministerstvo neúspešne upozorňovalo od začiatku sporu.

Posúdenie Ústavného súdu bolo vraj nezákonné

Rezort spravodlivosti tiež tvrdil, že súd nemôže priznať Harabinovi náhradu škody spôsobenú uloženou sankciou, keď vznik takejto škody poprel aj samotný súd v Štrasburgu. Cviková na to nebrala ohľad a následne ani Krajský súd v Bratislave. Senát predsedu Milana Chalupku a sudkýň Nadeždy Wallnerovej a Jany Richterovej sa vo svojom rozhodnutí z októbra tohto roka s týmto argumentom vyrovnal po svojom. Napísal, že v konaní o náhradu škody zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci súdy posudzujú odlišné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu a môžu poskytnúť inú formu kompenzácie, ako posudzuje Európsky súd pre ľudské práva.

Ministerstvo neuspelo ani s argumentom, že sudcovia svojím rozhodnutím vlastne nepriamo priznali Európskemu súdu oprávnenie rušiť rozhodnutia nášho Ústavného súdu, čím by boli výrazne prekročené právomoci súdu v Štrasburgu. Chalupkov senát však tvrdí, že predpoklad nezákonnosti rozhodnutia Ústavného súdu bol naplnený tým, že Európsky súd vo svojom rozhodnutí konštatoval porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci pred nestranným súdom. „Na základe uvedeného možno teda dôvodiť, že v posudzovanej veci bolo vydané Ústavným súdom nezákonné rozhodnutie,“ uviedol senát. Fakt je však taký, že Európsky súd ani v jednom bode rozsudku nekonštatoval, že disciplinárne rozhodnutie je nezákonné.

Viackrát disciplinárne riešený Žitňanskou aj Švecovou

Ako sudca čelil Štefan Harabin mnohým disciplinárnym návrhom. Začala s nimi Žitňanská, ktorá na neho ako ministerka podala štyri návrhy, no uspela len v jednom. Čakalo sa, ako dopadne s ďalšími troma, pretože ak by tam Harabina uznal Ústavný súd za vinného, ako sudca by prišiel o talár. To sa však nikdy nestalo, lebo Žitňanská po páde Radičovej vlády prišla o funkciu a ministrom spravodlivosti sa vo Ficovej vláde stal Tomáš Borec, ktorý síce disciplinárne návrhy voči Harabinovi nestiahol, na Ústavnom súde sa však už nenašlo dosť hlasov na rozhodnutie. Zvyšné disciplinárne návrhy súd zamietol z procesných dôvodov, teda preto, že sa nenašlo aspoň sedem hlasov na rozhodnutie.

Neskôr sa predsedníčkou Najvyššieho súdu stala Daniela Švecová, ktorá podala postupne na Harabina sedem disciplinárnych návrhov, no kým bol sudcom, ani v jednom právoplatne neuspela. Súviselo to nielen s jej slabou argumentáciou na disciplinárnych konaniach, ale i s tým, že o väčšine členov disciplinárnych senátov rozhodovala súdna rada ešte pod Harabinovým vedením.

Dá vysúdené peniaze strane Vlasť, ktorú pred voľbami zadĺžil?

Štefan Harabin sa minulý rok zapojil aj do prezidentskej kampane. Vo voľbách skončil tretí, za Marošom Šefčovičom a víťazkou Zuzanou Čaputovou. Preňho typickým štýlom však vyhlasoval, že víťazom volieb je on. Na jeseň oznámil, že bude kandidovať aj v parlamentných voľbách, vlastnú stranu si ale nezaložil, pretože kandidoval ako líder strany Vlasť. Výsledok februárových volieb je známy a Vlasť v nich nedosiahla ani tri percentá, čo znamenalo, že nezískala ani štátny príspevok.

Kampaň strany pritom presiahla vyše milión eur. Ako informoval portál Aktuality.sk, strana sa teraz borí sa s mnohými dlhmi. Harabin, ktorý posledné týždne svoju energiu venuje boju proti noseniu rúšok, sa v súčasnosti tvári, že so stranou nemá nič spoločné. Denník N ho oslovil, či nechce peniazmi vyhratými v spore s ministerstvom spravodlivosti pomôcť Vlasti, na otázku ale nereagoval.