Komentár Ivana Brožíka

Nie že si budete nebodaj myslieť niečo iné ako to, čo je v súlade s myšlienkami vedúcej strany v spoločnosti.

No, možno som to s tými myšlienkami prehnal, možno by stačilo to slovo nahradiť potrebami. V každom prípade, Hegel mal pravdu. Život sa vyvíja po špirále, aj ten politický. Vrátili sme sa po nej do bodu, v ktorom už raz boli vlastné názory neprípustné. S výnimkou toho, čo si myslíme o počasí. Akurát teda, že sme na tej špirále o poschodie, teda tridsať rokov vyššie a mám silné pochybnosti, ako je to s právom na názor na to, že sneží, alebo nesneží dnes.

Dopustiť sa názoru bývalo v týchto zemepisných šírkach a dĺžkach z historického pohľadu ani nie tak dávno ešte trestné. Teraz trestané. Pribudlo jedno písmenko. To je tá Hegelova špirála. V praxi. Nielen že vás za vlastný názor vyhodia z práce, ak je náplňou práce spracovávanie a šírenie názorov, to je už také nenápadité, ošúchané, opozerané, za názor vás rovno zažalujú, alebo aspoň povydierajú žalovaním.



Na každého niečo majú. Otvoríte si ústa, hneď vám chrstnú do tváre sestrenicu, bratranca, milenca, frajerky. Dovtedy nič. Kým ste ticho, nič, ste svätý. A vhodný. Akonáhle sa dopustíte názoru, niekto niekde vytiahne váš spis, kde je všetko o vás, zalistuje si v ňom a do médií z neho čo - to pustí.

Nebodaj vysloviť názor kritický, lebo aj také v demokratických spoločnostiach zvyknú prežívať! Kritický názor je vnímaný ako hrdelný zločin. Ako trestuhodná opovážlivosť. Ako osobný útok. Nie, nie je to to známe (už raz videné či prežité) "déjà vu". Je to súčasnosť.

Nebolo by správne takúto prax paušalizovať na celú vládnu koalíciu, no minimálne na jej jednu štvrtinu určite. A spolu s tým sa tých zvyšných troch štvrtín dôrazne spýtať, či s tým súhlasia, či im je to jedno, či sa tak trochu nehanbia. Za to, čo bolo každodennou praxou boľševikov a malo sa skončiť pred tridsiatimi rokmi.



Keďže sa zo slova boľševizmus oprávnene stala časom a infláciou je používania nadávka, pripomeňme si jeho pôvodný význam. Boľševizmus je radikálna forma moci, pre ktorú je príznačná absolútna nezmieriteľnosť s akýmkoľvek iným spôsobom myslenia. Boľševizmus zdôrazňoval dôležitosť pevne stmelenej avantgradnej strany, vnášajúcej do radov proletariátu revolučné vedomie. Tak ho láskavo neodmietajte, nebodaj tak ešte ho kritizovať.

Potomkovia Lenina to na nás opäť skúšajú. Opäť diktujú jediný prípustný názor - názor vodcu na čokoľvek a kohokoľvek, opäť si privlastňujú právo na riešenie všetkého, opäť zhromažďujú kompromateriály na "nepriateľov režimu" , opäť ich vyťahujú v správnu chvíľu a opäť akosi zabúdajú na posolstvo ústavy a celého systému práva.

Vydieranie každého s iným názorom sa opäť považuje za adekvátnu a účinnú odpoveď. A ak aj nie hneď vydieranie, hodí sa aj celospoločenské zošmiešnenie, zneváženie každého odvážlivca, ktorý kritizuje, alebo aspoň myslí...

Propaganda je veľmi silná zbraň. Desím sa predstaviť si, čo príde, ak nebude stačiť ani jedno, ani druhé. Iba pre nezmieriteľnosť s akýmkoľvek iným spôsobom myslenia ako oficiálnym. To by už nebol vývoj po Hegelovej špirále, ale priam návrat po nej.