„Je desivé sledovať poslancov vládnej koalície, ako vyťahujú návrhy v čom by ešte mohli zmeniť ústavu, ako zajace z klobúka“, píše Eduard Chmelár vo svojom statuse na sociálnej sieti.

V súvislosti s aktuálnym zámerom koaličných poslancov meniť a okliešťovať právomoci Ústavného súdu SR, politický komentátor hovorí, že na Slovensku nemáme úctu k základnému zákonu štátu

Chmelár upozorňuje, že zmeniť ústavu je v súčasnosti až príliš jednoduché. „Mnohé ústavné zmeny boli účelové, politicky motivované, často až škodlivé. Dalo sa preto očakávať, že pokušenie vládnej koalície zneužiť svoju ústavnú väčšinu bude príliš veľké, a už to tu máme. Je desivé sledovať poslancov vládnej koalície, ako na prebiehajúcej schôdzi parlamentu vyťahujú návrhy ako zajace z klobúka, v čom by ešte mohli zmeniť ústavu. Dochádza tu k mimoriadne vážnym zásahom do ústavy, a to bez toho, aby tomu predchádzala odborná diskusia,“ varuje.



V komentári na sociálnej sieti pripomína, že prezidentka Čaputová minulý týždeň vetovala novelu zákona o vysokých školách, pričom správne pripomenula, že ustanovenie, ktoré jej dáva právomoc odoberať tituly profesorom je protiústavné, pretože prezidentka republiky môže profesorov iba vymenovávať, nie odvolávať. Reakcia ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej priamo v pléne NR SR? No tak túto právomoc prezidentke do ústavy doplníme. Takto predsa nemožno narábať so základným zákonom štátu. Toto je príklad úplne šialeného nekompetentného konania, keď sa zmeny šijú horúcou ihlou a sú zdôvodňované účelovo politicky, nie odborne. Výsledkom je okrem iného aj právna neistota,“ myslí si analytik.

Čas posilniť právomoci prezidenta?

Chmelár dodáva, že právomoc hlavy štátu vymenovávať vysokoškolských profesorov sa zrodila ešte v časoch absolutizmu a dnes je tento historický pozostatok monarchie jedným z posledných privilégií v Európe. „Neexistuje nijaký racionálny dôvod, prečo by mal prezident vstupovať do odborného procesu, takže právo vymenovávať, prípadne odvolávať profesora by malo patriť do výlučnej právomoci rektora univerzity. Návrh ministerky Kolíkovej tento relikt nielenže neodstraňuje, ale ešte aj posilňuje, čo považujem za absurdné.“

„Ale keď už sme pri právomociach, viete, že som dlhodobým zástancom posilnenia právomocí prezidenta republiky, ktoré budú zodpovedať legitimite jeho priamej voľby. Za optimálny pre Slovenskú republiku považujem poľský model, kde je zachovaná parlamentná forma republiky, ale prezident má posilnené niektoré právomoci, napríklad právo veta je možné zlomiť len ústavnou väčšinou, hlava štátu má právo navrhovať zákony a má väčšie slovo pri vymenovávaní alebo odmietnutí ústavných činiteľov. Toto všetko si však vyžaduje dôkladnú diskusiu.“

Pripomína, že prezidentka Čaputová vo volebnej kampani nepodporovala zvýšenie právomocí a tvrdila, že ich má dostatok. „Dnes neskrýva frustráciu z toho, že nemá právomoci na riešenie pandemickej situácie. V skutočnosti nielenže nedokáže využívať ani tie právomoci, ktoré má, ale nechápe, že hlava štátu má okrem ústavných právomocí aj politické nástroje na to, aby mohla prispieť k zmene k lepšiemu.“



„Jednu z vecí, ktoré už dávno mala urobiť, jej dnes elegantne ukázalo Združenie miest a obcí Slovenska. ZMOS vyzvalo prezidentku, aby iniciovala rokovanie všetkých strán, ktoré sa podieľajú na rozhodnutiach ústredného krízového štábu. Cieľom je dosiahnuť jednoznačnosť, zrozumiteľnosť, premyslenosť prijímaných rozhodnutí a adekvátnosť následných krokov. Takýchto možností je veľmi veľa. Potrebujeme aktívnejšiu prezidentku.“

Chmelár hovorí o celkom novej ústave

Politológ Chmelár podotkol, že na druhej strane, nevidí tak čierno ako opozícia návrh na odobratie právomocí ústavného súdu posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou a za úplnú hlúposť a účelovú hystériu považuje hlášky, že sa tým stávame totalitným štátom.

„Mimochodom, aby každý porozumel súčasnému stavu: ústavný súd nemá ani dnes explicitne zakotvenú právomoc posudzovať súlad ústavného zákona s ústavou. Ústavný súd si takúto právomoc presadil vlastnou judikatúrou, teda vlastnými rozhodnutiami, čo by sa samo osebe mohlo klasifikovať ako protiústavné. A ministerka spravodlivosti sa rozhodla túto dieru v ústave ujasniť.“

Eduard Chmelár si myslí, že by nás mala znepokojovať skôr súčasná prax, ktorá sa podľa neho pripomína Hlavu XXII. „Veď uvažujte: na jednej strane je tu právomoc legitímneho zákonodarného zboru, ktorý na základe mandátu voličov ústavnou väčšinou rozhodne o zmene ústavy alebo o novej ústave a na druhej strane ústavný súd to môže zastaviť s odôvodnením, že je to v rozpore s ústavou…“



„Ústavný súd má u nás príliš veľké právomoci, v praxi už niekoľkokrát vyslovene zmenil svojím výkladom literu ústavy a to je nebezpečné. Sú to však príliš vážne veci na to, aby ich bolo možné rozhodnúť jedným popoludním a jedným hlasovaním. Opakujem: široká verejná diskusia a odborný konsenzus sú nevyhnutné, lebo meníme charakter štátu.“

Nová ústava

Čo sa týka zmien ústavy všeobecne, Chmelár si myslí, že skôr ako početné neodborné a politicky účelové zásahy do základného zákona štátu potrebujeme novú ústavu.

„Tej by mala predchádzať široká a hlboká odborná diskusia, zvolanie Ústavodarného zhromaždenia a potvrdenie druhej republiky v referende. Nič netreba uponáhľať, všetko treba dôkladne zvážiť a využiť doterajšie 28-ročné skúsenosti.“

Čas na novú ústavu podľa neho dozrel. „Je našou právnou tradíciou, že každá generácia mala vlastný základný zákon štátu, a ten náš je už priveľmi doráňaný, zneuctený, domotaný a nekonzistentný. Nevravím, že všetky návrhy sú zlé, oceňujem ráznu snahu ministerky spravodlivosti o reformu súdnictva, ale ústava by sa nemala meniť, ‚lebo môžeme‘, ale preto, lebo je to nevyhnutné a prospešné pre blaho ľudu.“