Pandémia koronavírusu sa zlovestne škerí a svetové spoločenstvo netrpezlivo očakáva vakcínu, ktorá ho zbaví Covidu–19. Vedecká komunita skúma dva typy vakcín pripravených na použitie, ako je ruský Sputnik V, ktorý patrí k „tradičnému typu“, a vakcíny od spoločností Pfizer a Moderna, ktoré patria ku „genetickému typu„

Dimitris Kouvelas, profesor klinickej farmakológie na Aristotelovej univerzite v Solúne, v rozhovore pre Sputnik vysvetlil, že ruská vakcína, vyrobená podľa dlhodobej technológie, je „jednou z tých, ktoré sme chceli získať„, a jej prednosťou je to, že „neočakávame vážne vedľajšie účinky“ a máme pri očkovaní väčší pocit bezpečnosti.

„Sputnik V je očkovacia látka vyrobená podľa dlho existujúcej technológie, to znamená, že patrí k tým, ktorými sme boli vždy zaočkovaní. Pri jej vytváraní boli použité dva rôzne typy vírusov, ktoré sú pre človeka neškodné, ale výsledkom ich kombinácie sú takzvané „chimérické produkty„, schopné ako chiméra vytvorená z častí rôznych zvierat vyvolať imunitnú odpoveď organizmu. Presnejšie povedané, v našom tele vzniká určitý zápal, ako by bolo infikované koronavírusom. Vytvárajú sa protilátky, ktoré pomáhajú aj v boji proti SARS–CoV–2. To je to, čo je známe o vakcíne Sputnik V,“ vysvetľuje pán Kouvelas. Profesor zdôraznil, že vedci očakávali vznik vakcín tohto typu, v ktorých sú používané „jeden alebo dva vírusy alebo časti vírusu, ktoré boli syntetizované a pridané do konečného produktu bez génového materiálu samotného vírusu„.

Prednosti Sputnika V

„Prednosťou vakcíny je to, že vieme, čo to je, preto sa všetci cítime s touto vakcínou bezpečnejšie. Neočakávame vážne vedľajšie účinky takýchto vakcín. Vakcíny, ktoré používame po mnoho rokov, nemajú žiadne vedľajšie účinky, pretože sú vysoko čisté, sú starostlivo vypracované, ale nie u všetkých ľudí môžeme očakávať predpokladanú reakciu. To platí pre najzraniteľnejšie skupiny.



Napríklad pre človeka užívajúceho kortizón v súvislosti s autoimunitným ochorením (kortizón potláča imunitný systém – pozn.). Preto na neho očkovanie nebude pôsobiť, pretože má oslabenú imunitu. U tejto osoby je však väčšia pravdepodobnosť, že ochorie. Alebo starí ľudia. Tak čo máme robiť? Kvôli takýmto ľuďom je nutné dosiahnuť imunitu väčšiny, to znamená očkovať všetkých ostatných, aby boli chránení ľudia, ktorí nemôžu byť očkovaní. Ide o prístup ku klasickým vakcínam,“ zdôrazňuje profesor.

Aký problém má vakcína Pfizer?

Vakcínu Pfizer vytvorili pomocou inej technológie a podľa profesora nemožnotento liek nazývať „vakcínou„ v klasickom slova zmysle.

„Spoločnosť Pfizer vyvinula prípravok, nemôžem mu dať ani názov, pretože to nie je vakcína v klasickom zmysle slova, je to niečo úplne nové. Tento prípravok je v skuto osti syntetická umelá RNA koronavírusu, sekvencie báz RNA, ktoré po zavedení do organizmu preniknú do buniek a integrujú sa do nich. Začne fungovať ako posol RNA a bude produkovať syntézu proteínov v našich vlastných bunkách a naše vlastné proteíny budú produkovať antigénovú informáciu, ktorá bude stimulovať produkciu protilátok v našom tele.



V zásade to bude ako vznik autoimunitného ochorenia, veľmi, veľmi obmedzeného pre tento konkrétny prípad. Vytvorené protilátky nepoškodia žiaden z našich orgánov, ale budú tam, čakajú na možnú inváziu koronavírusu a budú mať možnosť ho zničiť,“ vysvetľuje pán Kouvelas.

Profesor dodal, že veľkou prednosťou tejto metódy je to, že nepoužíva cudzie proteíny, a preto nevyvoláva alergie ani nemá iné vedľajšie účinky. Podľa jeho názoru „je to teoreticky ideálny variant„, vedci však po mnoho rokov narážali na vážne prekážky v prenose RNA do ľudského tela bez použitia nejakého „prostriedku“.

„Zrazu, veľmi rýchlo a bez predchádzajúcich znalostí, prichádzajú dve spoločnosti (Pfizer a Moderna) a vyhlasujú:„ Vyriešili sme problémy, ktoré sme mali,“ hovorí Kouvelas, pričom doteraz „ak bolo nutné transportovať RNA na výskumné účely, použili vírusy, ktoré boli modifikované pre požadovaný genóm, alebo niektoré fágy (vírusy pre mikróby) a miestňovali mikróby pre syntézu požadovaného proteínu„.

„Teraz tvrdia, že, zistili, ako ho umiestniť do buniek bez nosiča, bez vírusu, niečoho škodlivého a nie je presne známe, akým spôsobom. To znamená, že nám neposkytli informácie, vedeckú literatúru, ako to dosiahli,“ zdôrazňuje profesor.

Tri otázky

Podľa Kouvelasa je prvým veľkým problémom vakcín, ako je Pfizer, nestabilita. Druhým problémom je spôsob transportu umelej RNA, ktorá potom musí prejsť membránou, a tretí je spojený s bunkami.

„Prvým problémom je nestabilita. Podľa údajov má byť liek skladovaný pri mínus 70 stupňoch Celzia, ale ako sa rozkladá, keď je vstrekovaný do našej krvi? Prečo ho biele krvinky ,nezjedia‚? Čo sa deje? Hovoria, že v tom dosiahli úspech. Druhou bariérou, ktorú má táto RNA prekonať, je cytoplazmatická membrána. Predtým RNA neprechádzala membránou a bol potrebný vírus, ktorý sa teraz nepoužíva, ale pritom sa (RNA) dostáva dovnútra. Nevieme, ako to dosiahli. A tretím veľkým problémom je určenie buniek, ktoré majú ,reagovať‚. Ako to, že to, čo vyvinuli, je stabilné a dostáva sa do určitých buniek, nie do tých pred ním, ale do tých, do ktorých je to potrebné? Ide o tri veľké problémy, ktoré spoločnosti podľa ich slov vyriešili,“ uzatvára Kouvelas.