Už je to šesť mesiacov, čo sa rodiny v tomto roku nevideli. Ženy a muži, rodičia a deti, príbuzní, dedkovia a babičky s vnúčatami, celoživotní priatelia a vo výpočte by sa dalo pokračovať.

Na jar ľudia neboli spolu tri mesiace, štvrť roka. Igor Matovič im zavrel hranice a teraz to urobil znova. Od polovice septembra to sú ďalšie tri mesiace. Sčítané dokopy je to polovica tohto roka.

Pre prekročenie hraníc sú teraz stanovené výnimky, ale tie sú v zásade nezmyselné a nereálne, perspektíva zatiaľ v nedohľadne, o Vianociach nehovoriac. Rodiny nebudú pospolu a nikto nevie, na ako dlho. V hysterickej covidovej atmosfére v spoločnosti, s hrozbou alebo stratou zamestnania, zákazom škôl a ďalších obmedzení práv a slobôd ľudí, je táto situácia pre odlúčené rodiny ešte väčším stresom.

Príslušníci tisícok rodín, ťažko je ich spočítať, žijú a pracujú na oboch stranách hraníc. Okrem toho, Slováci a Česi sú si blízki ako žiadne iné národy, žijú spolu desiatky rokov. Podobné je to aj medzi Slovákmi a Maďarmi aj medzi ďalšími národnosťami a príslušníkmi rôznych štátov v rámci Európskej únie.

Československo a neskôr Schengen ľuďom umožnili žiť pospolu. V Európskej únii donedávna platilo, že ľudia môžu žiť ako jedna rodina v spoločnom priestore na ktoromkoľvek mieste. Niektorí politici to však začali narušovať a Matovič, ktorý chce byť prvý na svete, presadil najtvrdšie opatrenia bez toho, aby boli potrebné.



Ľudia, ktorí na jar prešli hranice, museli na svoje náklady na dlhé týždne do nezmyselnej karantény na internáty a od začiatku jesene nemôžu prísť cez hranice domov bez PCR testu alebo 10 dennej domácej karantény.

Matovič zrušil Schengen.

Z nezmyselných antisociálnych opatrení môžu mať radosť len uzurpátorrskí politici. Diktátori. A biznismeni, ktorí obchodujú s testami.

Matovič opatrenia na hraniciach, rovnako ako mnoho svojich krokov proti covidu, nemá podložené dátami. Podľa Jána Hnízdila a ďalších českých lekárov, ktorí vydali správu o nezmyselnosti povinného očkovania proti covidu-19 s odôvodnením, že nejde o závažnejšie ochorenie ako iné nebezpečné choroby, pri ktorých očkovanie takisto nie je povinné, je aj uzatvorenie hraníc z dôvodu obrany proti zavlečeniu choroby zo zahraničia nezmyselné. Malo by to zmysel iba u chorôb, ktoré sa vyskytujú preukázateľne iba a len v zahraničí, a hrozilo by riziko ich zavlečenia na Slovensko. Napríklad pri epidémii eboly z niektorých krajín Afriky.

Ak je covid v populácii bežne prítomný a nie je možné ho úplne vykoreniť, je neprípustné, aby dochádzalo k obmedzeniu základných ľudských práv a slobôd. Lekári zároveň poukazujú na fakt, že covid nepredstavuje závažné riziko s odkazom na dáta, ktoré zverejnila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a podľa ktorej je úmrtnosť pri covide 0,23 percenta a u ľudí mladších ako 70 rokov dokonca len 0,05 percenta. Teda naozaj podobne ako u chrípky.

Na hraniciach dnes síce nestojí klasická stena, ako v kedysi rozdelenom Berlíne, ale platia tam betónové pravidlá. Od začiatku jesene je možné prekračovať prechody jedine s PCR testami alebo ísť do 10 dennej karantény. Hoci sa na Slovensku, ale aj v zahraničí, môžu ľudia premiestňovať v jednotlivých regiónoch bez obmedzenia a v okolitých krajinách dodržiavajú podobné opatrenia. Rúška, odstup, ruky. Väčšie alebo menšie obmedzenia pohybu. Zatvorené školy. Ľudia môžu jazdiť po republike, ako chcú, ale cez čiaru za rodinou domov nemôžu, bez toho aby museli prekonávať prekážky kladené štátom.

Na nezmyselnosť vynucovania testov pri prechode cez hranicu poukazuje fakt, že sa človek môže práve pri testovaní v rizikovom prostredí nakaziť. Rovnako sa môže nakaziť aj v ďalších dvoch týždňoch kdekoľvek v obchode, v práci, na ulici, a to všetko ešte skôr ako opäť prekročí hranicu a príde domov. Paradoxne však hranicu môžete prekročiť s PCR testom starým aj dva týždne, hoci ste sa medzitým mohli stať pozitívnymi. To už je ale jedno, hlavne že máte bumášku ako v cárskom Rusku.



Ak teda chcete ísť domov, musíte si nechať vyšpárť paličkou nosohltan v zahraničí a za svoje peniaze. Ak máte to šťastie a ste v danú chvíľu negatívni, môžete prekročiť hranice. Inak idete na Slovensku do 10 dennej karantény. Ľudia ale nemôžu pravidelne každý týždeň, alebo každých 14 dní, alebo iba ak aj len raz za mesiac chodiť do desaťdňovej karantény, či platiť za PCR testy nemalé peniaze. Výsledkom brutálneho opatrenia je, že rodiny nie sú spolu. Zamyslel sa nad tým vôbec niekto?

Už vôbec nikto nerieši situáciu, keď sú ľudia pozitívni. V takom prípade za rodinou nemôžu vôbec. Hoci pozitivita neznamená, že sú chorí alebo infekční, ale že sú naopak vybavení perfektnou imunitou, ktorá ich ochránila pred covidem a aj z tohto dôvodu môžu vykazovať "falošnú" pozitivitu. Napriek tomu sú aj tak potrestaní a cez hranice domov za rodinou nemôžu.

Ešte horšie sú na tom ľudia naozaj chorí. Štát im upiera právo, aby sa v čase, keď je im najhoršie, o ne postarala rodina. Chorí ľudia si podľa Matoviča, Naďa a Krajčího musia sami v horúčkach niekde v zahraničí variť čaj či vývar a prezliekať periny na nejakých ubytovniach a bohviekde.

Neuveriteľné, čoho sú schopní politici, ktorí nedávno chodili po uliciach s prosíkom, aby im ľudia vo volbách dali svoj hlas.

Rodinu doma nemá asi ani pán premiér.

Pri posledných demonštráciách na ulici pred jeho domom v Trnave to vyzeralo, že doma nikto nie je. Ponúka sa úvaha, že ak by rodina Igora Matoviča prechodne bývala v nejakej obci či meste na Slovensku, už by sme snáď vedeli, kde sú, kam Matovič jazdí so svojím pancierovaným vozidlom. Ponúka sa ale aj otázka, či rodina neprebýva niekde v zahraničí, niekde v blízkosti, možno v niektorom z veľkých miest, kde sa človek stratí.



V prípade premiéra to ale nie je tak jednoduché. Varšava je ďaleko a v Prahe alebo Budapešti by Matovičovci boli nápadní, niekto by ich mohol poznať. Možno sa ponúka Viedeň, veľké mesto, cudzí ľudia. V hoteloch sú však prevádzky momentálne obmedzené a človek sa tam musí hlásiť, to by sa rozkríklo. Matovičova rodina tak možno prebýva na nejakej diskrétnejšej adrese, v nejakom dome, do ktorého nevstupujú cudzí ľudia, ale len tí, ktorí zachovajú mlčanlivosť. Šuškalo sa ale, že bol v tom čase údajne vo Švajčiarsku aj so svojou rodinkou. Táto informácia však nebola overená.

V takom prípade by potom stálo za to sa zamyslieť, či má Igor Matovič s každým prekročením hranice takisto PCR test alebo je následne 10 dní v karanténe, podobne ako bežní ľudia. Možno by sa malo zvážiť aj to, že ak je Matovicova rodina v zahraničí, či to tiež nie je jeden z dôvodov, prečo sa otvorenie škôl odkladá až na obdobie po novom roku.

Keby sa totiž do školy išlo teraz, museli by do školy ísť aj Matovičove deti. Do Trnavy by sa tak musela vrátiť celá rodina. To sa ale Matovičovcom veľmi nechce, keďže pred ich domom teraz nevládne práve vľúdna atmosféra. Pre Matovičovu rodinu to teda nevyzerá veľmi ružovo. Kto by sa tešil na demonštrácie pred vlastným domom. Ale kto po škandáloch baží, do škandálov padne. Na to mal pán Matovič myslieť skôr.

Možno je vyššie uvedená úvaha o rodine Igora Matoviča v zahraničí mylná a Matovičovci bývajú napríklad u susedov vo vedľajšej ulici v Trnave, alebo u jeho sestry. Ťažko povedať. Nech je to, ako chce, faktom zostáva, že tisíce rodín obyčajných ľudí na celom Slovensku nie sú spolu doma. V ťažkých covidových dobách. A hrozí im to aj na Vianoce.

Lenže rodina je viac než covid, či akákoľvek vláda, alebo dokonca premiér.