Show v Bielom dome bude po odchode Trumpa pokračovať (F.Škvrnda)
02 | 12 | 2020 I František Škvrnda
V USA ako krajine neobmedzených možností sa ťažko predvída vývoj udalostí. Sú za ním skryté záujmy elít bojujúcich o moc a tým aj o bohatstvo. Jedno sa však dá s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať: že Joe Biden bude 14. decembra zborom voliteľov potvrdený vo funkcii 46. prezidenta USA.
Tragikomický boj D. Trumpa proti uznaniu výsledkov volieb sa zosypáva ako hrad z piesku. Jeho obvinenia o falšovaní výsledkov sa zrejme neopierajú o pádne argumenty a na súdoch ťahá za kratší koniec. Intrigán, ktorého bolo možné prichytiť pri klamstve takmer každý deň a vydával protichodné vyhlásenia (niekedy priam táral), sa stal zrazu útlocitným. Po prehraných voľbách je zrazu je zástancom „čistej“ politiky. Akoby sa ukazovala pravdivosť slovenskej ľudovej múdrosti o narazení kosy na kameň.
V dokonalej americkej demokracii platí, že kto má viac peňazí, drží v hrsti súdy a vie viac kričať, má nielen pravdu, ale najmä moc (tobôž, keď spolupracuje s hlbinným štátom – deep state). Tragické je, že za kulisami boja o uznanie výsledkov prezidentských volieb v USA, sa niektorí ich spojenci správajú agresívne, vediac, že takáto situácia im nahráva. Ako príklad možno použiť vraždu – atentát na iránskeho jadrového vedca M. Fachrízádeha, z ktorého je podozrievaný Izrael podľa receptu použitého pri atentáte na K. Sulejmáního (veliteľa špeciálnych jednotiek Iránskych revolučných gárd Kuds) na začiatku roka. Izraelský premiér B. Netanjahu patrí k tým politikom, ktorí stratu D. Trumpa pociťujú príliš silno, pretože sa nepredpokladá, že J. Biden bude tak silno proizraelsky orientovaný.
Postupne sa pri obhajobe toho, čo sa deje v Spojených štátoch, dostanú do ťažkostí aj slovenskí ortodoxní „amerikanofili“ rôznym spôsobom podporovaní Washingtonom. Majú silné zastúpenie aj v súčasnej vláde (tak proamerických ministrov ako I. Korčoka a J. Naďa sme už dávno nemali). Hlavnou taktikou týchto expertov je, že všetko, čo sa kritizuje na USA (najmä na neoliberálne globalistickej časti ich elít) je dezinformáciou, hoaxom, fake news a pod. Zoberme si však výroky exponentov súčasnej vlády z minulých mesiacov a uvidíme, koľko klamstva, výmyslov a nezmyslov v nich je. Podľa amerikanofilov je to však v úplnom poriadku, lebo to bráni návratu ficovsko-pellegríniovsko-smerovskej mafie. Vôbec im nevadí, že súčasná vláda „vyrobila“ viaceré ekonomické kauzy, napr. v súvislosti s neodôvodnene veľkými nákupmi antigénových testov, ktoré sa majú používať celkom iným spôsobom, ako to prikazuje rýchlokvasený expert na boj s COVID-19 a vynálezca „slovenskej atómovej bomby“ pre tento účel I. Matovič.
Vráťme sa však k téme v nadpise. Pri zverejňovaní mien teamu spolupracovníkov J. Bidena v Bielom dome, vyvolalo v politických kruhoch úškrn meno Jennifer („Jen“) Psaki ako jeho novej hovorkyne. Je známa už z čias vlády prezidenta B. Obamu. Od februára 2013 do marca 2015 bola hovorkyňou Ministerstva zahraničných vecí USA a od apríla 2015 do januára 2017 pôsobila ako riaditeľka komunikácie v Bielom dome. M. Haringová (zástupkyňa riaditeľa Atlantického výboru /Atlantic Council/ uviedla, že že svetu bude v Bielom dome po odchode D. Trumpa chýbať show. Zdá sa však, že to nebude celkom tak, lebo J. Psaki sa preslávila viacerými výrokmi, ktoré naznačujú určité medzery v poznaní svetovej politiky a medzinárodných vzťahov. Najčastejšie sa uvádzajú jej výroky o tom, že plyn prúdi z Európy cez Ukrajinu do Ruska a že USA vyšle svoju flotilu k bieloruskému pobrežiu. (Na svoju obranu uvádza, že môže ísť o problémy s prekladom a že sa stala obeťou ruskej propagandy.) Problém je však v tom, že do pomykova ju dostávali aj otázky domácich novinárov. Uvidíme, či jej štvorročná prestávka mimo washingtonskej administratívy prospela a už nebude šíriť nové perly amerického ducha vnímania sveta, na ktoré budú iste mnohí novinári (a nielen ruskí) striehnuť.
Príchodom J. Bidena nenastanú v zahraničnej a bezpečnostnej politike dramatické zmeny, aj keď optimisti dúfajú, že aspoň niečo sa zlepší. Potrebu vládnuť svetu rôzne prezentujú všetci americkí prezidenti (pôsobia pritom najmä záujmy elít, ktoré stoja za nimi). A hlbinný štát, ktorý sa vynoril za D. Trumpa, pracuje ticho, dôkladne a stále, pričom pokoru nepozná.
Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave
Tragikomický boj D. Trumpa proti uznaniu výsledkov volieb sa zosypáva ako hrad z piesku. Jeho obvinenia o falšovaní výsledkov sa zrejme neopierajú o pádne argumenty a na súdoch ťahá za kratší koniec. Intrigán, ktorého bolo možné prichytiť pri klamstve takmer každý deň a vydával protichodné vyhlásenia (niekedy priam táral), sa stal zrazu útlocitným. Po prehraných voľbách je zrazu je zástancom „čistej“ politiky. Akoby sa ukazovala pravdivosť slovenskej ľudovej múdrosti o narazení kosy na kameň.
V dokonalej americkej demokracii platí, že kto má viac peňazí, drží v hrsti súdy a vie viac kričať, má nielen pravdu, ale najmä moc (tobôž, keď spolupracuje s hlbinným štátom – deep state). Tragické je, že za kulisami boja o uznanie výsledkov prezidentských volieb v USA, sa niektorí ich spojenci správajú agresívne, vediac, že takáto situácia im nahráva. Ako príklad možno použiť vraždu – atentát na iránskeho jadrového vedca M. Fachrízádeha, z ktorého je podozrievaný Izrael podľa receptu použitého pri atentáte na K. Sulejmáního (veliteľa špeciálnych jednotiek Iránskych revolučných gárd Kuds) na začiatku roka. Izraelský premiér B. Netanjahu patrí k tým politikom, ktorí stratu D. Trumpa pociťujú príliš silno, pretože sa nepredpokladá, že J. Biden bude tak silno proizraelsky orientovaný.
Postupne sa pri obhajobe toho, čo sa deje v Spojených štátoch, dostanú do ťažkostí aj slovenskí ortodoxní „amerikanofili“ rôznym spôsobom podporovaní Washingtonom. Majú silné zastúpenie aj v súčasnej vláde (tak proamerických ministrov ako I. Korčoka a J. Naďa sme už dávno nemali). Hlavnou taktikou týchto expertov je, že všetko, čo sa kritizuje na USA (najmä na neoliberálne globalistickej časti ich elít) je dezinformáciou, hoaxom, fake news a pod. Zoberme si však výroky exponentov súčasnej vlády z minulých mesiacov a uvidíme, koľko klamstva, výmyslov a nezmyslov v nich je. Podľa amerikanofilov je to však v úplnom poriadku, lebo to bráni návratu ficovsko-pellegríniovsko-smerovskej mafie. Vôbec im nevadí, že súčasná vláda „vyrobila“ viaceré ekonomické kauzy, napr. v súvislosti s neodôvodnene veľkými nákupmi antigénových testov, ktoré sa majú používať celkom iným spôsobom, ako to prikazuje rýchlokvasený expert na boj s COVID-19 a vynálezca „slovenskej atómovej bomby“ pre tento účel I. Matovič.
Vráťme sa však k téme v nadpise. Pri zverejňovaní mien teamu spolupracovníkov J. Bidena v Bielom dome, vyvolalo v politických kruhoch úškrn meno Jennifer („Jen“) Psaki ako jeho novej hovorkyne. Je známa už z čias vlády prezidenta B. Obamu. Od februára 2013 do marca 2015 bola hovorkyňou Ministerstva zahraničných vecí USA a od apríla 2015 do januára 2017 pôsobila ako riaditeľka komunikácie v Bielom dome. M. Haringová (zástupkyňa riaditeľa Atlantického výboru /Atlantic Council/ uviedla, že že svetu bude v Bielom dome po odchode D. Trumpa chýbať show. Zdá sa však, že to nebude celkom tak, lebo J. Psaki sa preslávila viacerými výrokmi, ktoré naznačujú určité medzery v poznaní svetovej politiky a medzinárodných vzťahov. Najčastejšie sa uvádzajú jej výroky o tom, že plyn prúdi z Európy cez Ukrajinu do Ruska a že USA vyšle svoju flotilu k bieloruskému pobrežiu. (Na svoju obranu uvádza, že môže ísť o problémy s prekladom a že sa stala obeťou ruskej propagandy.) Problém je však v tom, že do pomykova ju dostávali aj otázky domácich novinárov. Uvidíme, či jej štvorročná prestávka mimo washingtonskej administratívy prospela a už nebude šíriť nové perly amerického ducha vnímania sveta, na ktoré budú iste mnohí novinári (a nielen ruskí) striehnuť.
Príchodom J. Bidena nenastanú v zahraničnej a bezpečnostnej politike dramatické zmeny, aj keď optimisti dúfajú, že aspoň niečo sa zlepší. Potrebu vládnuť svetu rôzne prezentujú všetci americkí prezidenti (pôsobia pritom najmä záujmy elít, ktoré stoja za nimi). A hlbinný štát, ktorý sa vynoril za D. Trumpa, pracuje ticho, dôkladne a stále, pričom pokoru nepozná.
Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave
Zdieľať tento článok