Najvyšší predstaviteľ slovenskej diplomacie prekvapil. Ako vždy, žiadne médium si jeden z jeho výrokov na významnom medzinárodnom podujatí podrobnejšie "nevšimlo".

Rusko je podľa nášho ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka bezpečnostnou výzvou pre NATO a Slovensko ako jeho súčasť. „Zároveň chceme dialóg, na ten však potrebujeme aj záujem Moskvy.“ Jedna jediná veta, ktorú prevzala agentúra TA SR a zjavne ju nechápajúc ju potom akoby náhodou, "po americky btw", popri inom, zverejnil v správe portál dennikn.sk. Ani slovo na jej margo, hoci sa ich natíska priam tisíc.

Korčokove vyjadrenie zaznelo v prvý deň dvojdňového zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO, ktoré sa uskutočnilo formou videokonferencie.

Takže my zrazu potrebujeme "záujem Moskvy". Aké prekvapivé, priam prelomové. Revolučné a na Slovensku zjavne nedemokratické. Lebo logicky, akýkoľvek náznak snahy o dobré vzťahy s Ruskou federáciou je vnímaný ak nie oportunisticky, tak aspoň ako prejav politického primitivizmu a malosti. U nás na Slovensku. Stačí spomenúť viac menej navonok možno naozaj insitné cesty Andreja Danka do Ruska a bývalých štátov ZSSR, ale aj oveľa diplomatickejšie kontakty českého prezidenta s krajinami na východ od nás.

Obaja spomínaní páni možno patria k novodobým európskym politickým dadaistom a vo svojej diplomatickej revolte, odmietajúc neustále štvanie proti rusky hovoriacemu neexistujúcemu nepriateľovi zaujali pozíciu revolty proti ideologickému mainstreemu.



Nemecká kancelárka "Mutti Merkel" si telefonuje s ruským prezidentom Putinom práve tak často, ako francúzsky prezidentský švihák Macron. Ťažko nájsť významnejšiu nemeckú alebo francúzsku firmu, ktorá by nemala čulé ekonomické kontakty s podnikateľským prostredím v Rusku. Ruština je v oboch členských krajinách NATO najžiadanejšia vo výučbe cudzích jazykov, hneď po angličtine.

U nás, ak si dáte znalosť ruštiny do svojho životopisu v snahe získať pracovné uplatnenie, od firmy nedostanete ani len odpoveď. To iba tak, tiež "na okraj". Oveľa horšie je, aký obraz u nás vytvára drvivá väčšina politikov a, samozrejme, ekonomicky i politologicky totálne neznalých médií. Z Ruska spravili sedemhlavého draka a z USA kráľa, ktorý nám dá polovicu kráľovstva a obe dcérine ruky za to, že tomu ruskému drakovi ufikneme všetky hlavy a ešte aj chvost.

"Chceme dialóg, na ten však potrebujeme záujem Moskvy." Nuž, na ministerstve zahraničných vecí máme - dúfam - oveľa zvučnejších radcov, ako je moja maličkosť, ale trúfam si napísať, že ak chceme s niekým dialóg v bežnom medziľudskom vzťahu, tak tú potrebu riešime tak, že ho začneme. A nebudeme ho manifestačne odmietať, prípadne za dialóg nebudeme používať vykresľovanie Ruska ako svetového kriminálnika číslo jeden.



Čo keby tak ministerstvo zahraničia poradilo predsedovi vlády, hlavnému testovačovi, aby sa ohlásil na návštevu takmer susedov? Čo keby poradilo ministrovi obrany Jarovi zaskočiť za svojim partnerom Seriožom? Alebo - čo keby tak Slovensko chcelo fakt urobiť skutočnú dieru do skostnatelého sveta politických konvencií a bludných fráz tým, že by sa pustilo do organizovania spoločného mítingu NATO - Rusko na svojom území? Už len nejaká podobná snaha by pôsobila ako "obušok z vreca von".

"Vé štvorka", s ktorej domnelou silou a jednotou sme plánovali kedysi názorovo prevalcovať Brusel, akosi vymiera. Kooperatívne, ideologicky, vizionársky. Zdá sa, že je na čase slušnými prostriedkami (tak zrazu chýbajúci) záujem Moskvy vyvolať. Nejde o nič viac ako o podanie si rúk, výmenu názorov, spustenie rozsiahleho potenciálu hospodárskych vzťahov a občas - možno nejaký ten telefonát. Ako je to naozaj bežné a nikým nekritizované z Berlína či z Paríža.

Treba veriť, že popri riešení funkcií pre vybraných  "našich" a zatýkaní nie "našich" sa na to nájde čas. Ozaj, čo sa snažia najnovšie pred nami ukryť? Musí to byť fakt megaveľké, keď zobrali na odpútanie pozornosti aj samotného Haščáka, ale to už je iná téma.