Kondícia ruského vojenského potenciálu bola hlavnou témou príspevku generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga na aktuálnom online stretnutí ministrov členských krajín NATO.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg okrem iného potvrdil, že aliancia bude pokračovať v budovaní svojej vojenskej sily v čiernomorskom regióne, ako aj v užšej spolupráci s Ukrajinou a Gruzínskom. "ruský problém" podľa neho znepokojuje Západ nárastom ruskej vojenskej sily. Informuje portál vpk.name.

"Rusko modernizuje svoj jadrový arzenál a rozmiestňuje nové rakety. Sústreďuje čoraz viac síl v bezprostrednej blízkosti nás, od Ďalekého severu po Sýriu a Líbyu, "vysvetlil generálny tajomník NATO. Vyjadril tiež znepokojenie nad "posilnením ruskej prítomnosti v dôsledku kríz v Bielorusku a Náhornom Karabachu".

Podľa najvyššieho predstaviteľa NATO "ministri budú rokovať o tom, čo ešte musíme urobiť, aby sme reagovali na rastúcu vojenskú aktivitu Ruska." Stoltenberg pripomenul potrebu zachovať režim kontroly zbraní vrátane obmedzení počtu jadrových hlavíc, pretože platnosť novej zmluvy START sa skončí vo februári budúceho roka.

"Aj na samostatnom stretnutí sa k nám pridajú ministri zahraničných vecí Gruzínska a Ukrajiny, aby sme vyriešili bezpečnostný problém v čiernomorskom regióne," oznámil Stoltenberg. Upozornil na skutočnosť, že NATO podporuje "týchto dvoch cenných partnerov".



„Čiernomorský región má strategický význam pre NATO a pre všetkých spojencov. Traja spojenci NATO - Turecko, Bulharsko a Rumunsko - sú pobrežné krajiny. Preto si NATO udržiava významné zastúpenie v čiernomorskom regióne a bude užšie spolupracovať aj s Ukrajinou a Gruzínskom," avizoval predstaviteľ NATO.

"V júli tohto roku sa zverejnil zámer presunúť niektoré jednotky americkej armády do Európy s tým, že budú dislokované až k Čiernemu moru, aby sa posilnila izolácia Ruska", uviedol v rozhovore pre novinárov v Pentagone americký minister obrany Mark Esper.

Podľa súčasného plánu európskeho velenia ozbrojených síl USA bude z Nemecka stiahnutých približne 11,9 tisíc amerických vojakov - ich počet sa zníži z približne 36 tisíc na 24 tisíc.

V decembri 2019 prijalo Valné zhromaždenie OSN ukrajinskú rezolúciu o „militarizácii“ Krymu, Sevastopola a častí Čierneho a Azovského mora, v ktorej požaduje, aby Moskva stiahla svoje jednotky z Krymu a stiahla vojnové lode z námornej oblasti pri polostrove.



Dokument podporilo 63 krajín, čo je o tri menej ako pri hlasovaní za podobné uznesenie v roku 2018.

Proti vystúpilo 19 štátov vrátane Ruska, Bieloruska, Arménska, Číny, KĽDR, Zimbabwe, Kambodže, Srbska, Kuby a mnohých ďalších. 66 krajín sa zdržalo hlasovania.

„Tých viac ako 60 krajín, ktoré nakoniec hlasovali za toto uznesenie, je maximum, ktoré sú Američania schopní mobilizovať,“ uviedol k výsledkom hlasovania Konstantin Kosačev, predseda zahraničného výboru Rady federácie.

Správa Jensa Stoltenberga bola pripravená spoločne s bukureštskou pobočkou Nemeckého Marshallovho fondu a Aspenským inštitútom v Rumunsku. Autori správy vyjadrili znepokojenie nad tým, že Rusko zmodernizovalo čiernomorskú flotilu a zvýšilo svoje sily v južnom vojenskom okruhu.

V tejto súvislosti Jevgenij Serebrennikov, prvý podpredseda výboru Rady federácie pre obranu a bezpečnosť, poukázal na to, že vyhlásenia Washingtonu o nahromadení síl v oblasti Čierneho mora v Rusku sú „čistá lož".