Podľa prieskumu Sociálneho monitorovacieho centra zverejneného v pondelok 47 percent respondentov uviedlo, že zákaz ruskej televízie bol „omylom“. Trestné opatrenia si vyslúžili aj kritiku aj zo strany strážnych orgánov pre slobodu tlače.

Vyše 50 percent Ukrajincov si myslí, že zaradenie určitých umelcov, ako aj ruských filmov na čiernu listinu, bolo nesprávnym rozhodnutím. Cenzúra sietí sociálnych médií bola ešte nepopulárnejšia, iba 42 percent súhlasilo s postojom vlády, že je to nevyhnutné pre národnú bezpečnosť.

Ukrajina má všeobecné zákazy pre viac ako tucet ruských médií vrátane spravodajských kanálov RT od Majdanu z roku 2014. Vtedy ministerstvo vnútra obvinilo siete zo šírenia „propagandy“ o konflikte na východe krajiny. "Ukrajina by mala chrániť svoj mediálny priestor pred ruskou agresiou," uviedol vtedy hovorca.



Kyjev tiež zakázal vstup novinárom z mnohých ruských spravodajských kanálov do krajiny a zmrazil ich aktíva. Toto rozhodnutie kritizoval medzinárodný výbor na ochranu novinárov, ktorý vyzval ukrajinské orgány aby „sa zdržali zákazu informačných zdrojov, či už s priaznivým alebo nepriaznivým pokrytím“.

Reportéri bez hraníc tiež varovali, že je potrebné zlepšiť postoj krajiny k slobodnej tlači. Patrí do spodnej polovice ich indexu slobody tlače World Press a hovoria, že „je oveľa viac potrebné, aby sa médiá oslobodili od vplyvu oligarchov, podporila sa redakčná nezávislosť a bojovalo sa proti beztrestnosti za zločiny násilia páchaného na novinároch“.

Minulý týždeň na novinárku z ukrajinského televízneho spravodajstva naživo zaútočil maskovaný muž, ktorý jej zlomil mikrofón a označil kanál za „fašistický“.