Komentár Vladimíra Micheeva (Fond strategickej kultúry)

K otázke, či zelená energia nahradí modré palivo

Podľa tradičného názoru ekológov a „zelených“ ekonómov je zmiernenie následkov klimatickych zmien (avšak aké môžu byť, nie je jednoznačne definované) možné iba odmietnutím tradičných zdrojov energie s „fosílnym“ rodokmeňom a prechodom na obnoviteľné zdroje energie (OZE). Nikto nepopiera, vrátane archónov v ropnom a plynárenskom priemysle, atraktivitu OZE pre ochranu životného prostredia. Samotná energia získaná z veterných turbín, prílivových vĺn a slnečného žiarenia je ekologicky nezávadná.

Diabol sa však skrýva v detailoch. Tieto detaily určia tempo „energetického prechodu“ ako aj mieru záujmu o obnoviteľné zdroje energie konkrétnych krajín, tak veľmi rozdielnych z hľadiska hospodárskeho a technologického rozvoja.

Je pozoruhodné, že Igor Sečin, výkonný riaditeľ spoločnosti Rosnefť, predniesol na XIII. Euroázijskom ekonomickom fóre vo Verone dvojité priznanie. Technologický pokrok, ako sám uviedol, „zvýši ako dostupnosť obnoviteľných zdrojov energie, tak výrazne zníži aj environmentálne dopady z používania ropy a plynu“. A druhý kľúčový moment: „Dlhodobé vyhliadky dopytu po energii bude určovat vývoj technológií a tempo energetickeho prechodu, ako aj vyostrujúce sa rozpory medzi hospodárskym rastom a cieľmi znižovania emisií skleníkových plynov“.

Inými slovami, zlepšenie technologickej základne obnoviteľných zdrojov energie zníži hlavné náklady, a tým aj potrebu ich bohatého dotovania z prostriedkov daňových poplatníkov. Tento proces bude prebiehať paralelne s modernizáciou ťažby, výroby a spotreby tradičných druhov energie, čo následne zníži ich „uhlíkovú stopu“. Krátkozrakí sú tí, ako uviedol Konstantín Simonov, ktorí tvrdia: „Často počúvame, že hoci zemný plyn emituje najmenej CO2, aj tak sa s ním musí skoncovať, aj keď bol posledný“.

V skutočnosti bude po celé obdobie „energetického prechodu’’ (v súčasnosti je to zaužívaný pojem) dopyt práve po zemnom plyne ako „najšetrnejšom a čistom zdroji fosílnych palív“, uviedol na fóre vo Verone Leonid Micheľson, predseda predstavenstva spoločnosti Novatek. Dôkaz: ročné objemy spotreby plynu vo svete vzrástli od roku 2015 o 450 miliárd kubických metrov, čo umožnilo výrazne znížiť emisie CO2 nahradením uhlia v energetickej bilancii. K spotrebiteľom LNG sa za posledných päť rokov pripojilo ďalších 11 krajín, momentálne ich je viac ako 40.

Ak sa v Európe stále využíva uhlie (klasickým príkladom je Poľsko), tak v Ázii prevláda. „Pre mnoho rozvojových krajín, kde je podiel uhlia stále vysoký, je dnes prechod na plyn jediným spôsobom, ako znížiť dopad na životné prostredie bez obmedzenia hospodárskeho rastu“, zdôraznil Leonid Micheľson. „Už teraz sú k dispozícii technológie, ktoré umožňujú minimalizovať emisie skleníkových plynov v celom reťazci spotreby metánu na zanedbateľnú úroveň“.

„Som si istý, že rastúci podiel zemného plynu vo svetovej energetickej bilancii bude hrať kľúčovú úlohu v zlepšovaní životného prostredia minimálne počas nasledujúcich 20 rokov“, uzavrel šéf spoločnosti Novatek.

Pokiaľ ide o výhodnosť obnoviteľnych zdrojov energie, stojí za to položiť si otázku: kde v Európe sú tarify za elektrinu pre spotrebiteľov najvyššie? Odpoveď: v Dánsku a Nemecku, v krajinách, kde najväčší podiel v energetickej bilancii majú obnoviteľné zdroje, ktoré si stále vyžadujú kolosálne dotácie zo štátnej pokladnice...

Jedna vec je jasná: len samotná obnoviteľná energia ľudstvo nenasýti. Nebude schopná uspokojiť rastúci dopyt. Zatiaľ. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vypočítala, že dosiahnutie cieľa nulových a čistých emisií si v nasledujúcich 10 rokoch vyžiada najmenej 28 biliónov dolárov investícií a teoretická možnosť úplného vylúčenia fosílnych palív by za desať rokov stála najmenej 50 biliónov dolárov.

Odborníci navyše naznačujú, že v tomto prípade môže byť nedostatok kovov potrebných na výrobu zariadení, ako napríklad batérií na uskladnenie energie vyrobenej v solárnych a veterných elektrárňach. Ako sa uvádzalo v správe analytikov Rosnefti, "určité typy kovov sa ťažia v zložitých jurisdikciách, a môžu byť mimoriadne toxické, napríklad kadmium’’.

Na misku váh treba položiť aj čisto finančný aspekt. Otázka ceny. Nie všetky krajiny si môžu dovoliť aktívne rozvíjať obnoviteľné zdroje energie. Vďaka nedokonalosti technologickej platformy tohto odvetvia nie je táto energia lacným potešením. Potvrdenie možno nájsť v štatistikách „zelenej energie“: 80 percent výroby elektriny pomocou solárnych a veterných generátorov pripadá… na 10 krajín.

„Urýchlený prechod na obnoviteľné zdroje môže viesť aj k investičnej nerovnováhe: nedostatočné investície do udržiavania ťažby ropy a zemného plynu povedú k prudkému zvýšeniu cien všetkých druhov energie, nielen ropy a zemného plynu“,  uviedol Igor Sečin, ktorý sa vyhol obvineniam z popretia pokroku. „V nadchádzajúcich desaťročiach sa s veľkou pravdepodobnosťou dočkáme symbiózy konvenčnej a obnoviteľnej energie, spoločne riešiacich klimatické problémy a uspokojenie potrieb spotrebiteľov v oblasti dostupnej energie“.

Symbióza je teda kľúčovým pojmom pre začínajúci „energetický prechod“. Pravdepodobne sa dožijeme „jasnej budúcnosti bez uhlíka“, ktorá však nepríde ani zajtra ani pozajtra.