Wall Street Journal v nedeľu informoval, ako sa lekári pracujúci pre kyjevský Naftogaz a jeden zástupca ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti sa snažili štyri roky ovplyvňovať predstaviteľov Bieleho domu, aby sa postavili proti projektu Nord Stream 2.

Podľa denníka sa pri navrhovaní balíka sankcií na európske spoločnosti podieľajúce sa na položení plynopovodu v Baltskom mori spoliehali na úzke vzťahy s takzvanými „ruso-skeptikmi“ v Kongrese, ako napríklad texaský senátor Ted Cruz.

Po varovaní Washingtonu, že sa bude zameriavať na stavebné a prepravné spoločnosti zapojené do projektu, ktoré majú sídlo hlavne v Nemecku a Dánsku, údajne Vadim Glamazdin z ukrajinského Naftogazu tvrdil, že by to bol „posledný klinec do rakvy“. „Keď sa o týchto sankciách konečne hlasuje a stanú sa zákonom, nebude existovať praktický spôsob, ako tento plynovod vybudovať,“ dodal.



V sobotu bolo oznámené, že tento týždeň sa obnoví výstavba Nord Stream 2 po tom, čo sa minulý rok z projektu v reakcii na americké hrozby stiahlo niekoľko spoločností. Podmorský plynovod dlhý 1 229 km bude jedným z najdlhších na svete. Spája sibírske polia zemného plynu s nemeckým prístavom Greifswald. Viac ako 150 spoločnostiam zapojeným do jeho výstavby boli uložené represívne opatrenia.

Investori, vrátane ruského štátneho Gazpromu, ako aj britské, nemecké a francúzske energetické firmy, tvrdia, že „plynovod uspokojí rastúce požiadavky spotrebiteľov v Európe“. Ukrajinskí politici sa však obávajú, že Kyjev môže stratiť 3 miliardy dolárov, ktoré zarába na poplatkoch za tranzit plynu cez plynovody postavené Moskvou za sovietskej éry. Nord Stream 2 by umožnil Rusku posielať dodávky do EÚ bez platenia poplatkov. Ročný rozpočet Ukrajiny sa pohybuje okolo 40 miliárd dolárov a 3 miliardy predstavujú významný zdroj príjmu.



Tento aspekt nepochybne získal priazeň administratívy prezidenta Donalda Trumpa a vysokých členov jeho strany, ktorí tvrdia, že plynovod predstavuje „vážnu hrozbu“ pre „energetickú bezpečnosť Európy a americkú národnú bezpečnosť“.

Rozšírili sa však aj špekulácie, že na postoj USA má vplyv predovšetkým vôľa predať na kontinent obrovské množstvá amerického bridlicového plynu. Podľa Politico je v Berlíne často zdôrazňované to, že „Američanom nezáleží na Rusku, chcú nám len predať svoj frakčný plyn.“

Táto otázka sa stala kameňom sváru vo vzťahoch medzi USA a Nemeckom. Nemecký minister zahraničia Heiko Maas však v októbri uviedol, že predpokladá, že projekt bude dokončený bez ohľadu na námietky Washingtonu. "Otázka je len, kedy," dodal.