Chrániť ovce alebo vlka? Tak práve túto otázku riešia dve naše ministerstvá, ktoré sa však akosi nevedia dohodnúť, čo by malo byť prioritou. Isté riešenie by tu síce bolo, je ale nákladné a vyžaduje si kompromisy. Kto napokon ustúpi?

Ministerstvo životného prostredia sa chystá nielen chrániť hospodárske zvieratá pred vlkom, ale zároveň tohto predátora chrániť pred jeho odstrelom. Práve s vlkom majú totiž najväčšie starosti bačovia a honelníci na salašoch, kde im nie raz roztrhá vlčia svorka aj desiatky oviec. „Tento rok sme museli znížiť stav zvierat a stiahnuť stádo zo vzdialených pasienkov, pretože útoky vlkov sa stali neúnosnými,“ smutne skonštatovala majiteľka Farmy Papradno Anna Beníková. Práve v ich katastri sa v priebehu dvoch rokov zvýšil výskyt vlka dravého z pár kusov na dve svorky, ba budúci rok má pribudnúť ďalšia, informuje portál hnonline.sk.

Vlci a strážne psy rozhádali dve ministerstvá

Aj preto prišiel nedávno rezort poľnohospodárstva s návrhom, ako možno predísť kántreniu stád vlkmi. Poľovníkom chce povolil odstreliť počas najbližšej sezóny 50 jedincov. Envirorezort, ktorý bolo od začiatku kritikom tohto návrhu, ale prišiel s humánnejším spôsobom, podľa ktorého by na lúky už budúci rok vypustil tisícky pastierskych psov. „Naším záujmom je prijatie vyhlášky, ktorá zabezpečí na jednej strane ochranu vlka dravého, a na druhej férový prístup k chovateľom oviec a kôz,“ uvádza tlačový odbor rezortu.

Pozitíva celého projektu na základe vlastnej praxe opisuje Michal Holeš z farmy MaM. „Moje štyri psy, keď sa nejaký vlk pokúsil zaútočiť na stádo, už niekoľkokrát zakročili. Zbili ho a on ušiel so stiahnutým chvostom,“ vraví farmár a dodáva, že: „Ak sa k stádu priblíži šelma, veľakrát stačí, že zacíti pach ovčiarskych psov a radšej si hľadá inú korisť.“ Podľa jeho slov niekedy stačí aj to, že začnú brechať, bača sa zobudí, odpáli petardu a vlci utečú.

Psích ochranárov chovatelia oviec nechcú

Paradoxom je, že proti psím ochranárom sa postavil Zväz chovateľov oviec a kôz. Ten prišiel s výpočtom, ktorý uvádza, že ak by chceli pastieri ochrániť 330-tisíc zvierat na 5 747 farmách, museli by si na to zabezpečiť viac ako 12-tisíc dospelých psov, čiže na jedno strážne zviera by pripadalo 27-členné stádo. Ministerstvo životného prostredia však ráta s potrebou 2 200 kusov, keďže jeden pes by strážil 150 oviec. Podľa vedeckej štúdie britskej mimovládnej organizácie Natural Environment Research Council z roku 2014 je ideálny pomer 1:100.

Rezort pôdohospodárstva počíta, že zaobstaranie, výcvik a výchova jedného zvieraťa predstavujú náklady vo výške asi dvetisíc eur, čo by pri odhade zväzu znamenalo výdavky približne 24 miliónov eur. „A to je len suma za psy. Vytvorenie ďalších opatrení, ako sú napríklad elektrické oplôtky, predstavuje ďalšie milióny,“ skonštatoval hovorca agrorezortu Daniel Hrežík a dodal, že takéto nariadenie by bolo pre hospodárov finančne neúnosné.

Financovať pastierske psy sa doteraz nedalo

Uvedenú aktivitu by ale mali pokryť z prostriedkov pripravovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Odporúčanie v tomto smere adresovali členským štátom komisári pre životné prostredie a pôdohospodárstvo už vo februári 2019. „Práve Spoločnú poľnohospodársku politiku označili za nástroj určený na financovanie takýchto opatrení,“ tvrdí tlačový odbor envirorezortu. S takýmto využitím peňazí však nesúhlasí Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. „Nie je bežné, aby sa podobné aktivity hradili z prostriedkov Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Doteraz tam opatrenie, ktoré by umožňovalo financovať pastierske psy alebo elektrické oplotenia, nebolo,“ vraví Matej Korpáš, hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory.

Korpáš zároveň dodáva, že tieto zdroje by mali slúžiť najmä na rozvoj agropodnikov a nie na ochranu fariem pred predátormi. Navyše, pre politiku bude v najbližších rokoch platiť prechodné obdobie. „Aj keby sa v nariadeniach takáto možnosť objavila, reálne by sa k prostriedkom mohli ovčiari dostať až niekedy v roku 2024,“ vysvetľuje hovorca, podľa ktorého financovanie projektu nie je jediným jablkom sváru, pretože vo vyhláške stojí, že psy musia mať minimálne 18 mesiacov a byť vychované spolu so stádom.

Budaj je pripravený pristúpiť na kompromisy

Hovorca agrorezortu Hrežík považuje návrh za nerealizovateľný, keďže nadobudnúť účinnosť má už od 1. januára budúceho roka. K jeho názoru sa pridala aj chovateľka Beníková, ktorá tvrdí, že jej farme by to uškodilo. „Enormne by sa mi zvýšili náklady na chov oviec.“ Ján Budaj, ako šéf envirorezortu, po kritike tvrdí, že je pripravený pristúpiť na kompromisy. Tie by sa mohli týkať napríklad časového odkladu účinnosti opatrenia. „Ďalšou možnosťou je zníženie počtu strážnych psov na stádo. Od určitého počtu oviec by nebolo treba jedného psa na 150, ale stačilo by, ak by bol jeden pes na 200 či viac,“ vysvetlilo podľa portálu hnonline.sk v závere Ministerstvo životného prostredia.