Európska únia chce dať Maďarsku a Poľsku lekciu zavedením svojho novo navrhovaného plánu  „presadzovania rodovej rovnosti“. To znamená, že ak vláda potvrdí názor, že existujú iba dve pohlavia - muž a žena - bude obvinená z porušenia „hodnôt“ EÚ a bude vystavená riziku závažných finančných sankcií!

Európska komisia, ktorá nedávno predstavila svoju „vôbec prvú Stratégiu EÚ pre rovnosť lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, trans, non-binárnych osôb, intersexuálov a queerov (LGBTIQ)“, nemá záujem iba o ochranu ľudí pred diskrimináciou. Jej cieľom je prijať zákon navrhnutý na „ochranu práv dúhových rodín tak, aby bolo ich rodičovstvo a partnerstvo osôb rovnakého pohlavia uznávané v celej únii.“

Zákonodarstvom v týchto otázkach môže tvrdiť, že ktokoľvek a každá vláda, ktorá odmietne konať v súlade s novovytvoreným zákonom, odmieta vládu zákona. A každý národ, ktorý odmieta svoju definíciu právneho štátu, je automaticky označený ako antidemokratický vyvrheľský štát, ktorý nezdieľa hodnoty EÚ.



Hlavným cieľom stratégie LGBTIQ EÚ je dať Maďarsku a Poľsku na výber, či budú v súlade alebo budú čeliť veľmi vážnemu trestu. Náhly nápor v Bruseli - uprostred katastrofickej pandémie - vydať sériu strategických dokumentov týkajúcich sa LGBTIQ, bol motivovaný cieľom využiť túto otázku na potrestanie Poľska a Maďarska za to, čo oligarchia EÚ považuje za odporné správanie.

Neoddeliteľnou súčasťou križiackej výpravy EÚ proti nespolupracujúcim východoeurópskym národom je kriminalizácia foriem správania, ktoré tieto spoločnosti považujú za normálne. Napríklad lídri EÚ kritizovali Maďarsko za udržanie kultúry heteronormativity. V kruhoch prebudených v Bruseli sa predstava, že heterosexuálne vzťahy sú normou, dnes označuje za kultúrny zločin.

Maďarská a poľská vláda naznačili, že dôrazne podporujú rovnosť medzi mužmi a ženami, zároveň však odmietajú požiadavky EÚ na sakralizáciu rodovej rovnosti. Prečo prijímajú tento prístup? Pretože na rozdiel od subjektívnej ideológie rodu, ktorá odmieta binárne rozlíšenie medzi mužom a ženou ako transfóbne, tieto vlády presadzujú stáročné presvedčenie, že v skutočnosti existujú iba dve pohlavia, muž a žena.



Na rozdiel od obhajcov transkultúry na Západe odmietajú tvrdenie, že pohlavie človeka je subjektívne.  Udržuje biologickú binárnosť medzi ľuďmi s XX a osobami s XY chromozómami - to je medzi ženami a mužmi.

Súčasťou stratégie LGBTIQ EÚ je rozšíriť zoznam „trestných činov v EÚ“ podľa článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o trestný čin z nenávisti a nenávistné prejavy, a to aj v prípade, že sú zamerané na ľudí LGBTIQ. Plánuje tiež predložiť legislatívnu iniciatívu na ochranu práv dúhových rodín, aby sa rodičovstvo a partnerstvo osôb rovnakého pohlavia uznávalo v celej únii. Niet pochýb o tom, že Poľsko a Maďarsko budú týmto zákonom odolávať, a preto ich čelní predstavitelia EÚ obvinia z porušenia zákona.

Hovorca stáleho zastúpenia Maďarska pri EÚ uviedol, že „definovanie pojmu rod spadá do výlučnej právomoci členských štátov, ktorú je potrebné rešpektovať,“ a dodal: „Dokumenty EÚ ... by preto mali obsahovať iba odkazy, ktoré sú prijateľné pre každý členský štát a stavať na pevných právnych základoch, konsenzuálnych definíciách.“



EÚ však neusiluje o konsenzus. Nie je tiež pripravená tolerovať rôznorodosť názorov a zvykov týkajúcich sa sexuálneho a rodinného života. Domnieva sa, že iba ona má monopol na rozhodovanie o týchto veľmi intímnych a morálnych otázkach.

EÚ dúfa, že viazaním poskytovania finančných prostriedkov na prijatie jej prebudeného étosu LGBTIQ môže prinútiť Maďarsko a Poľsko, aby konali podľa scenára prideleného koloniálnym subjektom. Posledné komentáre vodcov týchto krajín naznačujú, že táto stratégia aspoň zatiaľ nebude fungovať. Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán tvrdí, že hodnoty sú dôležitejšie ako peniaze.

EÚ sa skutočne bojí, že nielen Maďarsko a Poľsko odmietajú jej prebudenú smernicu. Milióny ľudí v celej Európe považujú stratégiu LGBTIQ Európskej Únie za cieľ, ktorý podkopáva ich spôsob života. Mnoho z nich si v srdci želá, aby ich vlastná vláda mala odvahu postaviť sa cisárskym ambíciám Bruselu.