Kamila Moučková (†92) sa stala symbolom odporu proti okupácii a vzápätí prišla odplata. Prvého muža opustila kvôli láske, druhý jej to vrátil aj s úrokmi. A slávnej kamarátke, ktorá jej prebrala tretieho, nikdy neodpustila, píše portál Krajské Listy.

Noblesná dáma, do poslednej chvíle vždy elegantná a upravená. Bývalá rozhlasová a televízna hlásateľka Kamila Moučková zažila obdobie veľkej slávy, keď bola hviezdou miliónov československých televíznych divákov, aj absolútny prepad po tom, ako sa normalizační súdruhovia všemožne snažili vymazať ju ľuďom navždy z povedomia.

A podobne sa jej viedlo aj v súkromí. "Som silná osobnosť, ktorá unesie veľa vecí. Tiež som si toho sebe v živote dosť nakladala. Myslím, že mojím životným krédom je byť spravodlivá. Keď sa nad tým viac zamyslím, tak je to jednoduché - neklamať a nekradnúť," povedala ČTK v roku 2013.

"Perfektná opatrovateľka"

Kamilina druhá veľká láska Josef Múčka sa vypracoval na špičkového kardiológa, takže každý mal svoju kariéru. "Navzájom sme si nekonkurovali. V tom bol bezchybný. Nebol nijako zvlášť nadšený, keď som začala byť slávna, ale rešpektoval moju kariéru," zaspomínala v rozhovore pre iDnes.cz.

V zabezpečovaní domácnosti sa striedali, obaja neustále v pokluse, a viacmenej sa stretávali vo dverách. Dramatická bola spočiatku aj starostlivosť o deti, nájsť spoľahlivú slečnu na stráženie nebolo ľahké. Situácia sa upokojila až s príchodom mladučkej pestúnky, ktorá sa o deti skvele starala.

Rovnako skvele sa ale časom postarala i o Kamilinho manžela. "Vtedy prvýkrát sa prejavila moja povaha úplného ignoranta, ktorý nie je schopný vycítiť a rozpoznať náznaky nejakého partnerského problému. V tom čase som dosť pracovala a na stráženie sme mali ani nie šestnásťročnú dievčinu, ktorá u nás bývala. Manžel, slovutný pán primár a šéflekár Ústavu leteckého zdravotníctva, si s ňou začal pomer a nakoniec odišli a ja som zostala sama s deťmi. Bola to hrozná hanba, cítila som sa strašne," povzdychla si.

Neodbytný podnájomník

Potom žila tri roky iba s deťmi, než ju Jiřina Švorcová zoznámila s tretím osudovým mužom, hercom Jiřím Zahajským. "Nastúpil do Divadla na Vinohradoch, a pretože nemal kde bývať, tak ma poprosila, či by u mňa nemohol nejakú dobu zostať. Bola som sama s deťmi, tak som súhlasila, dala mu kľúče a on si ich nechal na 31 rokov," zaspomínala.

"Mňa by v živote nenapadlo, že by som s Jirkom niečo mohla mať. Bol milý a pozorný, doma mi so všetkým pomáhal, ale nikdy som na neho nemyslela ako na milenca. Po štvrť roku to on zlomil," priznala.

Kamila bola o jedenásť rokov staršia, takže neverila, že by vzťah mohol vydržať, a tretíkrát sa vydávať nechcela. "Nepotrebujem mať papier na lásku. Bola som dvakrát rozvedená, deti mali svojich otcov, ktorí sa k nim správali fantasticky, nebol dôvod sa brať," konštatovala.

Národný symbol

Dvanásť rokov po nástupe do televízie prišla udalosť, ktorá jej obrátila život naruby. O okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy informovala 21. augusta 1968 z obrazoviek do poslednej chvíle, kým ju z prvého štúdia na pražskej Meštianskej besede nevyviedli sovietski vojaci.

Potom sa zamestnanci televízie presunuli do protiatomového krytu v hloubětínskej Tesle, odkiaľ vysielali z provizórneho štúdia prezývaného "ponorka" do 27. augusta. Kamila sa tak stala jedným z národných symbolov odporu proti okupácii a oficiálna odplata prišla veľmi skoro.

Dňa 17. apríla 1969, v deň, kedy Alexandra Dubčeka vystriedal vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ Gustáv Husák, vydala československá vláda dekrét, ktorým ju oficiálne odvolala z televízneho vysielania.



Krátko potom ešte pôsobila v dabingu, než ju z televízie definitívne prepustili. Veľmi ťažko zháňala vôbec nejakú prácu. Pracovala v hereckom klube pražského komorného divadla, ako upratovačka, predavačka i servírka. Keď nezohnala nič iné, lepila doma vrecúška.

Neutiekla kvôli láske

Svoje najhoršie obdobie prežívala s Jiřím a bola odhodlaná venovať všetok čas vytváraniu zázemia svojej láske. Súčasne sa ale angažovala v disente, pomáhala šíriť zakázanú literatúru a stala sa jednou z prvých signatáriek Charty 77.

Jiří jej bol veľkou oporou, aj keď kvôli nej nemohol natáčať a zostalo mu len divadlo, a deti nemohli študovať, čo jej nikdy nevyčítal. V roku 1978 emigrovala jej najstaršia dcéra Katarína s dvoma dcérami do Anglicka, kde nakoniec v štyridsiatich rokoch promovala.



"Bolo mi strašne. Bála som sa, že už ju nikdy neuvidím. Zobrali jej československé občianstvo," spomínala Kamila, ktorej sa ponuky československých rádií v zahraničí priamo hrnuli. Napriek tomu sa k emigrácii neodhodlala, pretože Jiří vedel len po česky, takže by ako herec prácu nenašiel.

Potom ale prišla obrovská rana - v roku 1993 sa Zahajský zamiloval do herečky Jany Brejchovej. Roky boli len priateľmi a Jana hovorievala, že tridsať rokov spolu chodili na kávu. Potom ale zrazu preskočila iskra a raz na Silvestra sa jej z jediného bozku zatočila hlava.

Ako sa rodí nenávisť

V roku 1997 sa Jiří s Janou Brejchovu oženil a Kamila to niesla veľmi ťažko. Nakoniec mu predsa len odpustila, ale až po jeho smrti. "Jirka bol ten, ktorý odišiel, on bol viazaný, Jana slobodná. Mala by som to teda vyčítať skôr jemu, ale on v tej dobe už dosť pil a Jana toho využila. Náš partnerský vzťah bol vtedy poznačený jeho pitím, vznikol medzi nami akýsi klin, do ktorého sa ona napasovala," povzdychla si s tým, že Jane jednoducho odpustiť nedokáže.

"Keď Janu vidím v televízii v Noci na Karlštejne, hovorím si: Dievča, ty si bola tak krásna, ja ti to snáď odpustím. Som namäkko, myslím na to, ako sme sa spolu kamarátili, ale potom skončí televízia a som späť v stave, kedy odpustiť nedokážem," prezradila a dodala: "Koľkokrát si hovorím, ako som nemožná, že som v živote zažila troch mužov, a dodnes o nich viem tak málo."

Vek je len pre statočných

V novembri 1989 Kamila zistila, že na ňu ľudia nezabudli. Znovu sa objavila na obrazovke, kandidovala a neskôr pracovala v zastupiteľstve Prahy 1 a ako radkyňa pôsobila štyri roky na pražskej Staromestskej radnici.

V rokoch 1990 až 1993 moderovala v Českej televízii magazín zahraničných zaujímavostí Objektív, následne rozbehla televízny program pre seniorov Farby života. V roku 1995 sa presťahovala z Mníchova do Prahy Slobodná Európa, kde pracovala nasledujúcich dvanásť rokov ako hlásateľka spravodajstva, čítala komentáre a venovala sa aj réžii.



Napriek pribúdajúcim rokom vyzerala stále úžasne, akoby objavila recept na večnú mladosť, hoci ju trápili problémy s chrbticou, ku ktorým sa časom pridali depresie. "Vek je len pre statočných," hovorievala.

"Každý z nás je ale inak silný, s tým sme prišli na svet. A tak neodsudzujte tých slabších," vyhlásila v roku 2013, keď sa stala druhou laureátkou Ceny Arnošta Lustiga za udržanie a rozvoj hodnôt, akými sú odvaha a statočnosť, ľudskosť a spravodlivosť. Dňa 28. októbra toho istého roku ju potom prezident Miloš Zeman vyznamenal medailou Za zásluhy. Moderátorská legenda Kamila Moučková zomrela v utorok 24. novembra 2020 vo veku 92 rokov.