Vedci skúmali 600 ľudí vo veku 27 až 45 rokov, ktorí už zohľadňovali klimatické hľadisko pri rozhodovaní sa o svojej reprodukcii. Zistili, že 96% bolo veľmi alebo mimoriadne znepokojených blahobytom svojich potenciálnych budúcich potomkov v klimaticky zmenenom svete. Jedna 27-ročná žena dokonca povedala: „Mám pocit, že s čistým svedomím nemôžem priviesť dieťa na tento svet a prinútiť ho, aby sa pokúsil prežiť apokalyptické podmienky.“

Vedci tvrdia, že tieto názory vychádzali z veľmi pesimistických hodnotení vplyvu globálneho otepľovania na svet. Jeden respondent napríklad uviedol, že by v podmienkach na život, ktoré by vedel ponúknuť svojmu potomkovi „konkuroval svetovej vojne v jej úplnom terore“. Výskum tiež zistil, že niektorí ľudia, ktorí už sú rodičmi, vyjadrili ľútosť nad tým, že majú svoje deti.

Mať dieťa tiež potenciálne znamená, že človek produkuje celoživotné emisie uhlíka, ktoré prispievajú k vzniku klimatickej krízy, ale iba 60% opýtaných sa tejto uhlíkovej stopy obáva. „Obavy z uhlíkovej stopy potomkov mali tendenciu byť abstraktné a suchopárne,“ uviedol Matthew Schneider-Mayerson z Yale-NUS College v Singapure, ktorý štúdiu viedol. "Ale obavy zo života existujúcich alebo potenciálnych detí boli skutočne hlboké a emotívne. Odozvy boli často srdcervúce - veľa ľudí si skutočne vylialo svoje srdce.“

Podľa Schneidera-Mayersona pravdepodobne stúpne počet ľudí, ktorí do svojich reprodukčných plánov zahŕňajú zmenu podnebia. "Aby sme to vyriešili, musíme naozaj okamžite konať v záujme riešenia základnej príčiny, ktorou je samotná zmena podnebia," uviedol..

Štúdia publikovaná v časopise Climatic Change nezistila štatisticky významný rozdiel medzi názormi žien a mužov. A to aj napriek tomu, že ženy tvorili tri štvrtiny respondentov. 31-ročná mladá žena povedala: „Zmena podnebia je pre mňa jediným faktorom pri rozhodovaní, že nebudem mať biologické deti. Nechcem rodiť deti do zomierajúceho sveta, aj keď veľmi by som chcela byť matkou.“

Vedci zistili, že 6% rodičov sa priznalo k výčitkám svedomia, že majú deti. 40-ročná matka povedala: „Je mi ľúto, že mám svoje deti, pretože sa bojím, že ich kvôli zmene podnebia čaká koniec sveta.“ Schneider-Mayerson povedal: „Bol som prekvapený - pre rodičov je toto vyjadrenie nesmierne náročné.“

Štúdia je prvou recenzovanou akademickou štúdiou danej problematiky a analyzuje veľkú skupinu zainteresovaných ľudí. Prieskum sa uskutočňoval anonymne, aby sa ľudia mohli slobodne vyjadrovať. „Je to bezprecedentný spôsob, akým sa niektorí ľudia zamýšľajú nad tým, čo mnohí považujú za najdôležitejšie rozhodnutie v ich živote,“ uviedol Schneider-Mayerson.

Ďalšie zistenia boli, že mladší ľudia sa viac obávali klimatických dopadov, ktoré by museli riešiť ich deti, ako starší respondenti. Adopcia sa považuje za potenciálnu alternatívu k biologickým deťom.

Štúdia tiež naznačila, že obavy súvisiace s klímou o život detí vychádzajú z hlboko pesimistického pohľadu na budúcnosť. Zo 400 respondentov, ktorí a zamýšľali nad víziou budúcnosti, bolo 92,3% negatívnych, 5,6% zmiešaných alebo neutrálnych a iba 0,6% bolo pozitívnych.

Jeden 42-ročný otec napísal, že svet v roku 2050 bude „rozpálenou pekárňou s vojnami o obmedzené zdroje, kolapsom civilizácie, zlyhaním poľnohospodárstva, stúpaním morí, topením ľadovcov, hladom, suchom, povodňami, zosuvmi bahna a rozsiahlymi devastáciami.“ Schneider-Mayerson si, žiaľ, myslí, že pesimistické názory sú pravdepodobnejším, ak nie najpravdepodobnejším výsledkom našej situácie na tejto planéte.

Podľa jeho slov je však potrebný ďalší výskum zameraný na rozmanitejšiu skupinu ľudí a v iných častiach sveta. Študovaná skupina žila v USA a bola prevažne biela, vzdelanejšia a liberálnejšia.

No aj predtým prieskumy verejnej mienky naznačovali, že ľudia spájajú klimatickú krízu a reprodukciu. Jeden prieskum zistil, že medzi 18- až 44-ročnými občanmi USA bez detí 14% uviedlo zmenu klímy ako hlavný dôvod toho, že nemajú deti. V roku 2019 vysoký počet žien vo Veľkej Británii zahájilo „pôrodný štrajk“, kým nebude vyriešená klimatická kríza.

Štúdia Setha Wynesa z Concordia University v Kanade z roku 2017 zistila, že mať o jedno dieťa menej predstavuje jeden z najväčších dopadov, ktoré môžu mať jednotlivci na boj proti zmene podnebia. Povedal, že strach z rozhodnutia mať deti má zmysel. „Zmena podnebia už teraz desivým spôsobom ovplyvňuje náš svet, a preto je určite rozumné zohľadniť klimatickú krízu, keď uvažujeme o budúcnosti svojej rodiny."

"Pretože sa vplyv na podnebie stále zhoršuje, je dôležité pochopiť, ako vnímame budúcnosť. Predpokladaná zmena klímy môže zmeniť spôsob, akým si bežní ľudia plánujú svoj život," uviedol Wynes. "Táto štúdia je prvým krokom k rozšíreniu tohto porozumenia."

Narastajú aj dôkazy zvyšujúcej sa úzkosti zo zmeny podnebia ovplyvňujúcej duševné zdravie. Začiatkom roku 2020 podpísalo viac ako 1 000 klinických psychológov otvorený list s varovaním pred „akútnou traumou v globálnom meradle“. Minulý týždeň prieskum ukázal, že viac ako polovica detských psychiatrov a psychiatrov pre dospievajúcich v Anglicku zaznamenala pacientov znepokojených stavom životného prostredia.