Obmedzenie práva na vzdelanie bolo vykonané pánom ministrom školstva Gröhlingom na základe rozhodnutia z 23.10.2020, ktorým nariadil prerušenie vyučovania na základných a stredných školách do odvolania s účinnosťou od 26.10.2020. Pán minister školstva môže nespochybniteľne nariadiť prerušenie vyučovania, nie však v rozsahu, v ktorom to už predstavuje obmedzenia práva na vzdelanie, tvrdí Ján Čarnogurský.

Známy právnik Ján Čarnogurský mladší vo svojom statuse na sociálnej sieti argumentuje, prečo nemôže štát tak, ako to urobil, zakázať deťom školskú dochádzku. Podľa neho "krátkodobé prerušenie vyučovania môžu žiaci dobehnúť neskôr, dlhodobé prerušenie však žiaci dobehnúť nestihnú. Preto prerušenie vyučovania na dobu, spôsobiacu sklz vo vzdelávaní žiakov, ktorý už žiaci nedokážu do konca ?̌??????́?? roku dobehnúť a tým im spôsobí kompetitívnu nevýhodu oproti žiakom z iných škôl alebo krajín, spôsobuje výrazné obmedzenie ľudského práva na vzdelanie."

Čarnogurský pokračuje: "Všeobecne, prerušenie vyučovania na viac ako dva týždne už spôsobuje dostatočný výpadok vo vzdelaní, ktorý nie je možné ľahko dobehnúť. Dnes je vyučovanie prerušené na základe rozhodnutia pána ministra školstva už vyše mesiac a stále nie je zrejmý jeho koniec. Distančné vzdelávanie je nefunkčné, žiaci dokážu obsiahnuť iba malý zlomok vyučovacieho procesu prostredníctvom tzv. distančného vzdelávania."

Právne meritum problému podľa advokáta je nasledovné: "Takéto ????????? prerušenie prezenčného vyučovania je hrubým zásahom do práva na vzdelanie a je taktiež narušením povinnej školskej dochádzky.
Podľa článku 13 ods. 2 Ústavy SR, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Podľa článku 72 Ústavy SR, Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky."

Ján Čarnogurský ďalej pripomína: "Podľa článku 13 ods. 1 lit. a) Ústavy SR, povinnosti je možné ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Takže, pokiaľ chce pán minister školstva prerušiť vyučovanie na dlhšiu dobu ako na dva týždne, musí poprosiť Národnú radu SR o vydanie zákona, ktorým bude takto obmedzené právo na vzdelanie.
To isté platí o vyhláškach Úradu pre verejné zdravotníctvo, podpisovaných pánom hlavným hygienikom Mikasom. Ani jeho vyhlášky nesmú obmedziť ľudské práva a slobody, čo on však veselo niekoľko mesiacov ignoruje."

Všetky rozhodnutia a vyhlášky, aj keď sú vydané na základe zákona a v jeho medziach, nesmú obmedziť základné práva a slobody, ako to jasne vyplýva z ustanovenia článku 13 ods. 1 lit. a) Ústavy SR.

"Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie pána ministra školstva o prerušení vyučovania na školách na neurčitú dobu je protiprávne. Ak by aj podobnú vyhlášku vydal pán hlavný hygienik, rovnako by sa jednalo o protiprávny akt. Tieto právne akty, hoci sú protiprávne, sú platné pokiaľ ich za protiprávne nevyhlási Ústavný súd, súd alebo iný oprávnený orgán (napr. Európsky súd pre ľudské práva). Všetky takéto konania budú trvať veľmi dlho, takže ich korigujúce účinky v blízkej dobe nenastanú. Zodpovednosť za následky, najmä za náhradu prípadnej škody, budú niesť ministerstvo školstva a Úrad verejného zdravotníctva aj naďalej." Pripomína Ján Čarnogurský. A dodáva - "pokiaľ konali predstavitelia oboch inštitúcií úmyselne, nie je vylúčená ani ich trestnoprávna zodpovednosť."

"Z toho dôvodu je badať snahu vlády, v rámci zrýchleného zákonodarného konania zobrať ústavným zákonom právomoci Ústavnému súdu preskúmavať ich právne akty vykonané počas uplynulého obdobia." dedukuje logicky erudovaný právnik.

"Vzhľadom na skutočnosť, že pán minister školstva Gröhling už umožnil prezenčne navštevovať školy žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia, čím významne diskriminuje žiakov pochádzajúcich z iných prostredí a znemožňuje im uplatnenie ich práva na vzdelanie, je možné už dnes vykonať právne kroky, ktorých cieľom je umožnenie navštevovania školy všetkým žiakom. Tieto právne kroky je možné oprieť o zákaz diskriminácie." Píše sa v statuse Jána Čarnogurského.

"Podobne, ak niektorý štátny orgán vydá rozhodnutie, podľa ktorého budú môcť školu fyzicky navštevovať iba testovaní žiaci a netestovaní žiaci nie, bude sa jednať o diskrimináciu, ako bolo detailne uvedené v texte vyššie."

Konanie z dôvodu porušenia zákazu diskriminácie je možné viesť na riadnych súdoch, čím sa žiakom otvárajú možnosti brániť svoje práva rýchlejšie a flexibilnejšie ako cez ústavné sťažnosti iných osôb.
Podľa § 145 ods. 3 školského zákona, uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa antidiskriminačného zákona.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona, každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

"V zmysle uvedeného môže každý žiak zastúpený svojím zákonným zástupcom (rodičom) alebo advokátom podať nielen (i) žalobu, ktorou sa bude domáhať upustenie od diskriminácie a umožneniu prezenčnej návštevy školského vyučovania, ale môže žiadať súd aj (ii) o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku, ktorým by súd nariadil, aby žiakovi bolo umožnené navštevovať školu okamžite. Prípadné rozhodnutie súdu sa bude vzťahovať iba na žalujúceho žiaka, nie na ostatných žiakov školy." vysvetľuje Ján Čarnogurský.

Na rozhodovanie o neodkladnom opatrení má súd lehotu 30 dní.

Návrh na neodkladné opatrenie alebo žalobu je potrebné podať voči žalovanému: "SR – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, 81330 Bratislava“.

Návrh na neodkladné opatrenie alebo žalobu je možné podať buď (i) na Okresný súd Bratislava III, ktorý je všeobecným súdom ministerstva školstva, pričom v danom okrese taktiež nastala diskriminácia, na ktorej sa zakladá právo žiaka na obranu (§ 15, resp. § 17 SCP), alebo (ii) na okresný súd v tom okrese, v ktorom má žalujúci žiak svoj trvalý pobyt, podľa § 19 lit. e) SCP. Skôr odporúčam vybrať druhú možnosť, súd v mieste bydliska žiaka bude lepšie poznať miestne pomery.

Do obsahu návrhu na neodkladné opatrenie alebo do žaloby môže každý, ak má záujem, priamo prekopírovať všetky argumenty uvedené v tomto článku právnika Jána Čarnogurského mladšieho. (Ctrl-C, Ctrl-V), článok je tak formulovaný.

A ešte dodatok - "žalobou voči ministerstvu školstva je možné sa domáhať už dnes aj náhrady škody, napr. vo výške nákladov na doučovateľov a vo výške ušlého príjmu rodičov, ktorí museli s dieťaťom zostať doma, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy, spočívajúcej v nedostatočnom poskytovaní vzdelania, a prerušenie vyučovania v rozpore so zákonom."

Antidiskriminačnú žalobu a návrh na neodkladné opatrenie bude možné podať aj z dôvodu diskriminácie netestovaných žiakov, pokiaľ ostatných žiakov do školy vpustia, z dôvodov uvedených vyššie.

Ján Čarnogurský v statuse myslí aj na trestný akcept nezákonného rozhodnutia - "pokiaľ prerušenie vyučovania bolo uskutočnené úmyselne, čo zrejme bolo, je možné aj podanie trestného oznámenia kvôli podozreniu spáchania trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona.
Samozrejme, pre úplnosť je možné spomenúť aj možnosť podania sťažnosti voči Slovenskej republike na Európsky súd pre ľudské práva. Súd rozhodne o pár rokov, takže domáhať sa môžeme reálne akurát náhrady škody a zadosťučinenia v peniazoch."

Právnik vysvetľuje, že "riaditelia škôl sú viazaní rozhodnutiami nadriadeného orgánu, čiže Ministerstva školstva SR aj v prípade, ak sú tieto rozhodnutia protiprávne, pokiaľ tieto rozhodnutia oprávnený orgán (súd) nezrušil. Avšak, podľa posledného rozhodnutia pána ministra školstva Gröhlinga, do školy sa majú vrátiť žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia... V zmyslezákonnej definície môže definovať riaditeľ školy množinu žiakov, ktorí spadajú pod uvedenú definíciu aj veľmi široko. Je výlučne na posúdení riadioteľa, aké kritériá bude uplatňovať na „nedostatočnosť podnietenia rozvoja mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností žiaka, bez dostatočnej socializácie."

V dnešných dňoch uvedenú definíciu spĺňajú v podstate všetci žiaci, ktorí sú zavretí doma kvôli kovidu, bez možností športovať a navštevovať záujmové krúžky s rovesníkmi, celé dni tráviaci online na internete.

Na záver ešte Ján Čarnogurský pripomína, že "k testovaniu na kovid nie je možné nikoho nútiť, nie je povinné a vyžaduje súhlas testovaného (§ 4 ods. 4 zák. 576/2004 Zz.). Testovanie detí vyžaduje súhlas rodiča. Ochrana ľudských práv a ich definovanie trvalo niekoľko storočí. Naša súčasná vláda potrebovala iba pár dní na to, aby niektoré ľudské práva so sebastrednosťou nadčloveka veselo odignorovala.
Mnohé z opatrení, ktoré boli vládou SR uplatnené v evyhovujúcej forme, bolo možné v rovnakom rozsahu riešiť vo forme vyhovujúcej zákonom a aj Ústave SR. Je iba znakom hlbokej ignorancie alebo znakom veľkej neznalosti, že si vláda SR nevybrala zákonnú cestu. Ťažko povedať, čo je horšie."