Keby sa parlamentné voľby konali na konci novembra, tvorenie akýchkoľvek koalícií by bolo veľmi zložité. Nad všetkými vyčnieva Hlas s 21,3 percenta. Momentálne vládne hnutie OĽaNO klesá, jeho koaličný partner SaS zasa stúpa.

"Odídenci zo Smeru na čele s Petrom Pellegrinim si už od júna držia stúpajúcu tendenciu voličských preferencií. Obyčajní na čele s premiérom Igorom Matovičom by podľa prieskumu získali 15,8 percenta, čo je takmer o 10 percent menej ako vo februárových voľbách. Sulíkovci by v novembri získali 14,2 percenta." Konštatuje portál spravy.pravda.sk.

Podľa politického analytika agentúry Polis Jána Baránka, ktorá prieskum realizovala pre TV JOJ, pád OĽaNO a vzostup SaS môžu súvisieť. „Presun voličov je trochu zložitejší, najskôr totiž smerujú k nerozhodnutým, čo je aj prípad OĽaNO. Opticky to však vyzerá, že to čo strácajú matovičovci, získavajú sulíkovci,“ myslí si Baránek. SaS však môže podľa neho brať aj nerozhodnutých voličov a bývalých voličov Sme rodina a Za ľudí.

 



"Smeru s predsedom Robertom Ficom sa už možno podarilo zastaviť pád preferencií, ktorý nastal po júnovom odchode časti poslancov. V novembri by Smer získal 7,9 percenta. Baránek upozorňuje, že na základe jedného prieskumu sa nedá povedať, aké silné je momentálne jadro voličov strany Smer. Nevylučuje však, že by Hlas mohol Smer nakoniec úplne pohltiť." Píše spravy.pravda.sk.

„Pri nových stranách je to veľmi problematické, Hlas zatiaľ nemá spoľahlivých voličov. Povedal by som to tak, že kým bude Fico na čele Smeru, zrejme sa to nestane,“ odhaduje Baránek. Hlasu by v budúcnosti mohla podľa neho ublížiť napríklad výpoveď bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej. Muselo by však ísť o mimoriadne závažné skutočnosti.

Pomerne veľký prepad zaznamenali okrem OĽaNO aj kollárovci zo Sme rodina, ktorí klesli na 5,3 percenta. Držia sa tak len tesne nad hranicou zvoliteľnosti. Politický analytik za tým vidí aj nedávne kauzy predsedu strany Borisa Kollára, ktoré už prieskum stihol zachytiť. „Tých káuz bolo viacero, napríklad autonehoda so slečnou, ktorá v čase zákazu vychádzania nemala v Kollárovom aute čo robiť,“ vysvetľuje Baránek.



Nad hranicou zvoliteľnosti sa už od volieb drží Progresívne Slovensko, ktoré by získalo 5,5 percenta. Do parlamentu by sa dostala aj SMK s 5,2 percenta. „SMK pravdepodobne zobrala maďarských voličov strane Most-Híd, ktorá je momentálne pod jedným percentom. Maďarským stranám by výrazne zvýšilo šance, ak by sa zlúčili,“ domnieva sa Baránek.

Strany súčasnej koalície by podľa prieskumu ani zďaleka nemali šancu zložiť koalíciu, získali by iba 64 mandátov. K potrebným 76 kreslám v parlamente by im nepomohla ani spolupráca s progresívcami, v súčte by mali iba 74 mandátov. Spolupráca strán OĽaNO, SaS, Sme rodina, Progresívne Slovensko a SMK by však dokopy už poskytovala väčšinu 83 mandátov. Baránek si však takúto spoluprácu nevie predstaviť. „SMK nie je liberálna ani progresívna, skôr vidiecka. Takejto koalícii by som veľké šance nedával,“ hovorí politický analytik.

Podobná je situácia aj na druhej strane politického spektra. Strana Hlas by spolu so Smerom získala len 52 mandátov. Spolupráca Hlasu, SaS a hnutia Sme rodina by zase znamenala len 74 mandátov. Opäť by bola teda nutná spolupráca buď s progresívcami, alebo s SMK, ktorá by takejto koalícii dávala 83 poslancov. Rovnako by na tom bola koalícia strán OĽaNO, SaS, Sme rodina, PS a SMK.

Vytváranie akejkoľvek koalície bez ĽS NS, voči ktorej sa ostro vymedzujú všetky politické subjekty, je podľa Baránka pri súčasnom politickom nastavení ťažko predstaviteľné. „Žiadna zmysluplná koalícia mi z toho nevychádza, evidentne chýba subjekt typu KDH. Jeho situácia je však veľmi problematická aj po zmene predsedu. Je možné, že by mu mohlo pomôcť spojenie so Za ľudí, avšak v takom prípade by zas mohol ujsť tradičný kresťanský volič,“ konštatuje Baránek.