Na  španielske ostrovy v Atlantiku prichádzajú v tomto období stovky utečencov. Chcú ísť do bezpečnej Európy, no z lodí ich jednoducho „vyhodia“ na Kanárskych ostrovoch, kde zostávajú úplne mimo záujem úradov,  píše v článku nemeckých Süddeutsche Zeitung Karin Jankerová.

Kanárske ostrovy sú vzdialené od španielskej pevniny necelých tisíc kilometrov. Týždeň čo týždeň sem prichádzajú stovky utečencov na starých rybárskych člnoch. Chcú sa dostať na starý kontinent, no uviaznu na nevľúdnom mieste, ktoré im nachystala Európa.

Situácia v okolí Kanárskych ostrovov je odlišná od tej  v Stredozemnom mori. Na jednej strane tu síce ešte hliadkuje španielska pobrežná stráž, ktorá ľuďom pomôže dostať sa na pevninu, ak sa ocitnú v ohrození na šírom morí a čelia hrozbe smrti. Španielsky štát tu robí to, čo v Stredozemnom mori na seba prevzali mimovládne organizácie - zachraňuje životy na otvorenom mori. Na druhej strane je plavba z Maroka a Mauretánie na Kanárske ostrovy stále oveľa nebezpečnejšia ako trasa cez Stredozemné more. Podľa údajov Organizácie Spojených národov tu zahynie každý štvrtý utečenec, ktorý sa snaží na člne dostať do Európy. Stále častejšie narazí pobrežná stráž prázdne člny, počty mŕtvych v Atlantiku sa nedajú ani spočítať.

Tí, ktorí plavbu prežijú a dostanú sa napokon na Kanárske ostrovy, sa stávajú súčasťou európskej stratégie odstrašovania. Utečenci celé dni postávajú na móle, novinári sa k nim nesmú priblížiť. Na súostroví, ktoré každoročne navštívi 14 miliónov turistov, chýbajú možnosti na ubytovanie niekoľkých tisícok utečencov. Niekdajšie migračné centrá na ostrovoch chátrajú a sú zatvorené.

Miestni politici sú zúfalí a ponechaní v rozhodnutiach sami na seba. Obávajú sa, že Kanárske ostrovy sa stanú novým európskym ostrovným väzením. Ich strach je oprávnený. Tisíckilometrová vzdialenosť uľahčí odvrátiť pohľad niekam inde. Hrozí, že prístav Arguineguín na Gran Canarii bude čoskoro pripomínať taliansku Moriu či Lampedusu a stane sa „odkladiskom“ utečencov, konštatuje Süddeutsche Zeitung.