Komentár Vladislava Guleviča (Fond strategickej kultúry)

Rozdelenie štátu južných Slovanov a bomby  NATO odstránili všetky prekážky šírenia agresívneho islamizmu na Balkáne

Streľba na okoloidúcich v hlavnom meste Rakúska 2. novembra opäť odhalila  problém radikalizácie na Balkáne. Teroristický útok spáchal 20-ročný Albánec Kujtim Fejzulaj.

Fejzulaj bol v roku 2019 odsúdený na 22 mesiacov väzenia za pokus o pripojenie sa k islamistom v Sýrii, ale o necelý rok neskôr bol amnestovaný a úspešne absolvoval takzvanú deradikalizačnú procedúru vyvinutú v Rakúsku proti podpore islamistov. Celkovo sa asi sto rakúskych moslimov pokúsilo odísť do Sýrie.

Začiatok masívnej radikalizácie albánskeho obyvateľstva na Balkáne položila agresia USA a NATO proti Juhoslávii v 90. rokoch. Prvé výhonky islamizmu sa tu objavili v 80. rokoch na pozadí posunov bipolárneho systému svetového poriadku a oslabenia pozícií ZSSR a jeho spojencov v socialistickom tábore v prospech monopolu USA, ktoré všemožne využívali radikálny islam na presadzovanie svojich geopolitických záujmov.

Počet mešít a počet juhoslovanských moslimov v zahraničných madrasách sa zvyšoval. Už vtedy budúci vodca bosnianskych moslimov Alija Izetbegović, podporovaný Američanmi v 90. rokoch, vyhlásil mierové spolužitie islamu s neislamskou spoločnosťou  za nemožné. Počas juhoslovanských vojen miestni islamisti vyšli z podzemia a získali prístup k moci. Taktiež sa  tu  usadili a prijali bosnianske občianstvo stovky arabských mudžahedínov, ktorí bojovali na strane Bosniakov.



Po rozdelení kedysi zjednotenej Juhoslávie existuje teraz na jej mieste sedem štátov (Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo). Keď sa v Rusku predložil zákaz „Islamského štátu“ (IS *) ako hlavnej destabilizačnej sily v medzinárodných vzťahoch, táto sedmička sa spolu s Albánskom zmenila na najväčšieho dodávateľa militantov v Európe. Drvivú väčšinu tvoria Albánci zo Severného Macedónska, Kosova a Albánska a moslimskí Slovania z Bosny a Hercegoviny (BaH).

Podľa množstva krmiva pre delá dodávaných do radov IS v Sýrii a Iraku je Bosna a Hercegovina na piatom mieste na svete a druhé na Balkáne. Vyššie čísla má iba Kosovo - 125 bojovníkov IS na každý milión obyvateľov Kosova, z toho v minulosti bolo 40% zločincov. Spoločne Bosna a Hercegovina a Kosovo tvoria dve tretiny všetkých balkánskych bojovníkov. Tretie miesto si pevne drží Albánsko.

67% z nich sú muži, 15% ženy a 18% deti. V Kosove sú väčšinou tí, ktorí odišli, muži, v Bosne a Hercegovine - ženy a deti. Domov sa vrátilo 485 balkánskych islamistov, najmenej 260 ich bolo zabitých, 500 je stále v Sýrii. Koľko z nich je v Iraku, nie je známe. Ako súčasť teroristickej skupiny Hayat-Tahrir al-Sham, ktorá je v Rusku zakázaná, stále bojuje  albánska jednotka občanov Kosova a Severného Macedónska pod velením istého Abú Qataada al-Albaniho.

Väčšina ozbrojencov sa vrátila do Kosova - 134 ľudí na 1 milión obyvateľov. Pre porovnanie: v Nemecku, Francúzsku a Veľkej Británii, odkiaľ na Blízky východ odišlo oveľa viac ľudí než z Kosova, podiel tých, ktorí sa vrátili, predstavuje len 4-6 osôb na 1 milión obyvateľov. V západnej Európe sa však väčšina džihádistov nedostáva pred súd. Vo Veľkej Británii bol teda súdený iba každý desiaty mudžahíd, ktorý sa vrátil zo Sýrie, ostatní  sa môžu pohybovať na slobode.



To robí z Balkánu región s najvyššou koncentráciou islamistov s vojenskými skúsenosťami, čo však nebráni orgánom Bosny a Hercegoviny a Kosova v tom, aby im udelili mierne tresty. V Bosne a Hercegovine je priemerná dĺžka väzenia pre ozbrojencov z IS menej ako 2 roky, v Kosove - 3,5 roka (na porovnanie: v EÚ - sedem rokov). V Kosove je po niekoľkých rokoch 40% týchto odsúdených prepustených na základe amnestie. Niektorých z nositeľov teroristickej ideológie odsúdil kosovský súdny systém do domáceho väzenia alebo na verejnoprospešné práce!

Krajiny EÚ tlačia na „svojich“ teroristov, aby sa presunuli na Balkán. V roku 2018 nemecký súd odobral pas nemeckému kosovskému Albáncovi s dvojitým nemeckým a kosovským občianstvom a prinútil kosovské orgány, aby si teroristu vzali k sebe. A to nie je jediný prípad.

Programy deradikalizácie islamistov zavedené v európskych krajinách nefungujú. Kujtim Fejzulla sa narodil a vyrastal na predmestí Viedne v rodine migrantov zo Severného Macedónska a na rovnakom mieste, vo Viedni, nabral agresivitu.

V Rakúsku zákon vyžaduje, aby sa modlitby v mešitách čítali iba v nemčine, ale to nezaručuje integráciu moslimov do rakúskej spoločnosti. Takže spomedzi pätnástich spolupáchateľov Fejzullaha si štyria už odpykávali tresty podľa článkov o terorizme, dvaja boli odsúdení za vraždu a dvaja za násilné trestné činy.



Balkánske štáty sú v patovej situácii. Sami nemôžu poraziť terorizmus a niektoré to ani nechcú. Susedné krajiny (Turecko, EÚ) na jednej strane bojujú proti islamistom, na druhej strane ich využívajú na svoje vlastné účely a poskytujú im útočisko. Balkánske štáty už nemajú odkiaľ čakať pomoc..

V roku 2019 bolo v EÚ zaznamenaných 119 teroristických útokov nepočítajúc trestné činy  teroristického charakteru  (propaganda islamizmu na sociálnych sieťach, pokusy vycestovať na Blízky východ atď.). Z Francúzska sa od roku 2018 k islamistom v Iraku a Sýrii pripojilo 1 309 občanov. Polícia považuje za aktívnych radikálov viac ako 19,7 tisíc ľudí, z toho 4 tisíc je obzvlášť nebezpečných. Vo Veľkej Británii je na polícii registrovaných 23 tisíc islamistov ( 3 tisíc z nich je vyšetrovaných z trestného činu). To je 27-krát viac ako počet britských občanov bojujúcich v radoch IS.

Rozdelenie štátu južných Slovanov a potom bomby NATO odstránili všetky prekážky šírenia islamizmu na Balkáne. Európania teraz musia platiť svojimi životmi v uliciach miest, kde žijú.