Nechápavosť predsedu vlády voči zásadám a princípom bežnej spoločenskej empatie je zarážajúca, píše na svojom Facebooku Jozef Šátek.

Pozastavuje sa nad ňou takmer každý, kto má ešte schopnosť a chuť zamýšľať sa nad tým, čo a ako sa to u nás deje. Až dva statusy tejto téme venoval na sociálnej sieti fenoménu premiérových ospravedlnení bývalý nezlomiteľný vyšetrovateľ Jozef Šátek. Najskôr si všíma paradox neznalosti či nevedomosti Igora Matoviča.

"Tak já sem vinovatý?" Takto krásne po „trnafsky“ sa ohradzoval I. Matovič voči otázkam novinárov, keď ho v noci prichytili pred nemocnicou po návšteve tam ležiaceho pacienta Borisa Kollára. Matovič, Remišová a Sulík sa dostavili k Borisovi do nemocnice, lebo ich „pozval“. Ani na chvíľku sa ani jeden z nich, vrátane Borisa nezamysleli nad tým, že teraz v núdzovom stave a vyhlásenom zákaze návštev v nemocniciach sa to akosi „nepatrí“ a povolenie im nedáva ani zastávaná ústavná funkcia, dokonca by som povedal, že práve tieto funkcie im prikazovali pozvanie odmietnuť."

"Veď premiér Matovič už niekoľkokrát si vyskúšal stretnutie s predstaviteľmi Európskej rady prostredníctvom videokonferencie, čo predsa nebolo kvôli tomu, aby ušetrili na letenky." - Pridáva Jozef Šátek



Šátek ponúka aj nie ďaleký príklad - zo susednej Českej republiky: "Tiež by som pripomenul niečo ďaleko konkrétnejšie, čo sa na túto nočnú nemocničnú návštevu veľmi podobá a to stretnutie českého ministra zdravotníctva Prymulu, keď sa počas núdzového stavu stretol v reštaurácii (vládou zatvorené pre Covid-19) na pracovnom stretnutí so zástupcami nemocníc i zdravotnej poisťovne, pričom po nafotení médiami bol nútený z funkcie odstúpiť. A čo tí naši noční ústavní návštevníci? Len ťažko od nich čakať čo len ospravedlnenie sa a už vôbec nie, aby si z Prymulu zobrali vzor, veď ako povedal klasik „Tak já sem vinovatý?“. Moja otázka znie : a kto iný pán premiér ? ... aha, asi ako vždy - Sulík."

A došlo aj na to spomínané ospravedlnenie, venuje sa mu v ďalšom statuse opäť Jozef Šátek.

"Matovič má zvláštny spôsob ospravedlnenia, keď vždy ostatných obviní a seba vyhlási za martýra. Nikto od Igora Matoviča nepotrebuje jeho „ospravedlnenie“, ktoré v samej podstate je len prejavom pokrytectva, keď na jednej strane tí „zlí“, ktorí jeho návštevu v nemocnici kritizujú, nepočúvajú jeho pádne argumenty a keďže on je ten „chudáčik“, ktorému je takýmito krivdené, taký náš malý ukrižovaný martýr sa nám nakoniec cez „zuby“ a s pocitom zjavného nesúhlasu – ospravedlní."

"A urobil to už druhý krát v priebehu dvoch dní", pripomína Jozef Šátek infláciu ospravedlnení od predsedu vlády - "keď sa po utorkovom stretnutí s prezidentkou SR Z. Čaputovou ospravedlňoval svojim koaličným partnerom tak, že sa opäť postavil do úlohy trpiteľa, ktorý sa „úprimne“ priznal, že „úplne zbytočne späť reagoval na každý podpich pod rebro“, keď „uznal“, že mal radšej „mlčať, nereagovať, odkúsnuť si jazyk“ začo sa – vraj, ospravedlňuje."

"Igor Matovič skrátka nevie úplne normálne povedať verejne „prepáčte“. Keďže sú to dve jeho ospravedlnenia s úplne totožným pozadím a argumentáciou, je zrejmé, že podľa Matoviča tento nikdy nerobí chyby, jeho úmysly sú len čisté a pokiaľ reagoval, tak už len na zlomyseľnosť, politickú podpásovku či nepravdivý argument, pričom obsah jeho obrany bol vždy férový a pravdivý a chybou bolo len to, že vôbec reagoval."



Jozef Šátek na záver konštatuje: "Týmito svojimi „ospravedlňujúcimi“ prejavmi nám I. Matovič nechtiac o sebe prezradil veľa. Zjavne v sebe potláča sebareflexiu, proces rozumového sebapoznania, uvažovania nad sebou samým, pričom on v každom okamihu opakuje len povrchný ale už dlhodobo zafixovaný obraz dobrého chudáka, do ktorého si iní s chuťou kopnú, čo on znáša s obetavosťou a ešte ako ukrižovaný sa svojim trýzniteľom veľkoryso ospravedlní."

"Bez sebareflexie však človek nemôže konať rozumne a rozvážne, keďže ani nehľadá odpovede čo je dobré, spravodlivé či čestné a bez poznania dobrého sa sám nemôže dobrým, spravodlivým a čestným stať." Uzatvára svoj postreh bývalý policajný vyšetrovateľ.