„Zostáva nám už len otráviť studne a odísť“ Rumuni už nevidia žiadnu perspektívu kvality života v ich krajine. Napísal to portál topwar.ru.

Pred sto rokmi boli ukončené mierové rozhovory v Trianone, ktoré vymedzili hranice Rumunska v medzivojnovom období. Vtedy bola Bukurešť naposledy víťazom a plnohodnotným členom rodiny európskych štátov. Teraz, mnoho rokov po revolúcii v roku 1989, sa krajina ocitla „pri zlomenom žľabe“. Píše portál topwar.ru.

Novinár Marius Zgureanu o tom emotívne vypovedá na stránkach časopisu Rumunskej armády a naznačuje, s čím sa štát musel doteraz lúčiť:

"Bez Besarábie, bez infraštruktúry, bez veľkých investícií strategických partnerov a so zrýchleným demografickým poklesom. Za 4 roky sa v zahraničí narodí viac rumunských detí ako v Rumunsku. Do EÚ a NATO sme vstúpili pred viac ako 10 rokmi a odvtedy nič! Nezískal sa ani Schengen."

Podľa novinára pokusy o návrat Rumunov do vlasti už ustali, toto úsilie je úplne zbytočné. Je to zvlášť viditeľné na príklade „nevďačných Bessarabiánov“ (pozn. red. HD - autor zjavne naráža na Moldavcov). Občianstvo prijímajú iba za účelom úteku do zvyšku EÚ alebo po presťahovaní do Rumunska naďalej hovoria po rusky.



Marius Zgurenau sa pýta, čím dnes krajina žije, akým projektom. "Alebo žijeme iba v záujme denného prežitia?" Ekonomika Rumunska je odkázaná na takmer kompletný import, doma sa prakticky nič nevyrába a nedorába. A to tvárou v tvár hrozbe zo strany Ruska a Turecka.

Zgureanu je presvedčený, že štát sa ukázal ako bezmocný, aby zvládol nebezpečenstvo, ktoré nad ním visí. Vidiek stratil školy, nemocnice, verejné služby. Priemysel - výrobu. Infraštruktúra prišla o mosty, cesty a železnice.

"Vyrúbali sme lesy, zasiate polia sme nahradili pieskovými dunami. Len musíme otráviť studne. Počkajte, najskôr však musíme dovážať jed, ktorý už neprodukujeme ..."

Ako zdôrazňuje, obrovský verejný dlh neumožňuje Rumunsku nasmerovať žiadne významné prostriedky na oživenie hospodárstva. Všetky financie sa čoskoro minú len na bežné výdavky, bez rezervy na investície. Podľa jeho slov posledných 30 rokov v živote štátu viedlo iba k chaosu, ktorý ešte nebol úplne pochopený:

"Už nemôžeme viniť komunizmus a ťažké dedičstvo! Nemáme čas na ďalšie meškanie, ak nechceme zmeškať posledný vlak." Zaznieva volanie rumunského novinára Maria Zgurenaua.