COVID-19 sa šíri  po celom svete už vyše roka a jeho sila stále akoby  neutíchala. Skôr naopak, po prvej vlne udrela druhá azda ešte silnejšou intenzitou. Pritom svet stále neprišiel na to kde a ako sa ľudia infikujú novým koronavírusom.

Súd v Berlíne minulý týždeň zamietol žiadosť majiteľov reštaurácií o zrušenie nariadenia, podľa ktorého museli byť ich podniky uzavreté kvôli riziku šírenia koronavírusu. Majitelia argumentovali, že dodržiavajú potrebné hygienické požiadavky a že reštaurácie nepatria k hlavným zdrojom infekcie. ​Súd to ale neobmäkčilo a odvolal sa na priznanie nemeckých úradov, že až 75 % pozitívne testovaných nevie, kde koronavírus chytili, uvádza v úvode článku portál hnonline.sk.

Jedným z problémov je rýchle neidentifikovanie zdrojov infekcie

Nemecko ale nie je jedinou krajinou, ktorá nepozná zdroje nákazy. V Rakúsku ich úrady nevedia až u 77 % pozitívne testovaných a podobne bezradné je aj španielske ministerstvo zdravotníctva, kde boli miestne úrady schopné identifikovať pôvod len siedmich percent infekcií hlásených v posledný októbrový týždeň, píše denník The Wall Street Journal. O nič lepšia situácia nie je ani v USA, najhoršie zasiahnutej krajine na svete. V Massachusetts je v polovici prípadov infekcie pôvod neznámy. V New Yorku pripisujú úrady desať percent zdrojov nákaz cestovaniu, päť percent zhromaždeniam a ďalších päť percent sa objavilo v inštitucionálnych zariadeniach ako sú domovy dôchodcov.

„U zvyšných päťdesiatich percent prípadov nemáme spôsob, ako priamo priradiť zdroj infekcie,“ uvádza Jay Varma, poradca v oblasti pre verejného zdravia pre starostu mesta. „V prípade chorôb ako COVID-19, kde je tak dôležité zamedziť superšíreniu, neidentifikovanie zdrojov infekcie znamená, že nebudeme schopní identifikovať udalosti superšírenia (vírusu) dostatočne rýchlo,“ vysvetľoval epidemiológ Sam Scarpino denníku The Boston Globes, prečo je dôležité vedieť, kde sa ľudia nakazia.

Ázijské krajiny dokážu dobre zachytiť kontakty nakazených

Denník The Wall Street Journal si myslí, že existuje niekoľko dôvodov, prečo úrady napriek svojmu úsiliu nedokážu preniknúť za závoj tajomstva, ktorý zahaľuje stále sa objavujúce nové prípady koronavírusu. Jedným je stále malý dosah trasovacích aplikácií, lebo nie všetci ľudia ich používajú, a preto zodpovedné orgány nemajú k dispozícii dostatočný počet kontaktov, aby mohli vytvoriť mapu šírenia vírusu. USA a Európa navyše zdieľajú podobný problém s dôkladným vysledovaním potenciálnych nositeľov vírusu, ktorí boli v blízkom kontakte s pozitívne testovaným.

V ázijských krajinách vyzdvihovaných za rýchlu a úspešnú reakciu pri boji s koronavírusom sú úrady schopné odhaliť desať a viac kontaktov na každý prípad pozitívne testovaného jedinca, kým v USA, Francúzsku, Veľkej Británii a Španielsku sú to menej ako štyri kontakty . Podľa Falka Lieckeho, radného pre zdravie a mládež v populárnej berlínskej štvrti Neukölln, dohľadávacie tímy často narážajú na problém, že pozitívne testovaní ľudia si „nepamätajú alebo nechcú pamätať“, kde presne a s kým boli v dňoch, ktoré predchádzali prejavom príznakov choroby.

Kľúčovým mŕtvym bodom je prenos nákazy medzi cudzími ľuďmi

Navyše, nepresný odhad nakazených skresľuje tabuľky najrizikovejších miest infekcie. Podľa dát českého Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky (ÚZIS) pozitívne testovaní uvádzali ako najpravdepodobnejší miesto nákazy prácu a domov. ÚZIS pripúšťa, že dáta majú malú výpovednú hodnotu, pretože u „jednej pozitívnej osoby môže byť uvedených viac pravdepodobných miest nákazy alebo sociálneho prostredia vo vzťahu k možnosti nákazy“. Podľa Marca Lipsitcheho, epidemiológa z Harvardskej školy verejného zdravia T. H. Chana, sa domov vyskytuje na vrchole rebríčka jednoducho preto, že je ťažké vytrasovať infekcie, ktoré sa objavili inde.

„Možno kladieme príliš veľký dôraz na to, čo môžeme vysledovať ... a nezameriavame sa na tie typy zariadení, ktoré veľmi pravdepodobne prispievajú (k nákaze), ale pre ktoré nie sú dáta tak presvedčivé,“ povedal denníku The Wall Street Journal. Kľúčovým mŕtvym bodom je prenos nákazy medzi cudzími ľuďmi v prostrediach, ako sú reštaurácie. Úrady v niektorých krajinách síce vyzývajú majiteľov aby si zaznamenávali kontaktné informácie o zákazníkoch,nie vždy sú však schopné ich náležitým spôsobom spracovať. Parížske orgány nepátrali po žiadnom potenciálnom prípade prostredníctvom zákazníckych dát. Pretože trasovacie spôsoby majú svoje limity, uchyľujú sa odborníci k iným spôsobom predikcie šírenia koronavírusu.

Najväčšie riziko šírenia vykazujú telocvične, hotely, kaviarne a kostoly

Výskumníci zo Stanfordskej univerzity a Severozápadnej univerzity prostredníctvom mobilných dát 98 miliónov Američanov vytvorili počítačovú simuláciu, ako sa koronavírus šíril na jar. Skúmali, kam ľudia chodili, ako dlho tam zdržiavali a koľko ďalších ľudí tam bolo. Tieto informácie potom spojili s údajmi o počte prípadov a šírenie vírusu, aby vytvorili modely infekcie. V štúdii publikovanej v odbornom časopise Nature došli k záveru, že najväčšie riziko šírenia infekcie vykazovali telocvične, hotely, kaviarne a náboženské organizácie, píše v závere portál hnonline.sk.