Komentár Eleny Pustovojtovej  (Fond strategickej kultúry)

 Čo sa stane s Homo sapiens, keď príde o prácu?

Brusel pripravuje právne záruky, ktoré by pracujúcim od  Bulharska po Luxembursko umožnili dostávať dostatok peňazí potrebných pre život. „Od čias finančnej krízy tí, ktorí zarábali najmenej, trpeli najviac, pretože nevyužívali výhody ekonomického rastu ,“ hovorí podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis. Tu je ale  mimo: koronavírus a vášne okolo neho nenechali z „výhod ekonomického rastu“ vôbec nič.

Európska komisia vydala smernicu, ktorou sa musia riadiť všetky vlády členských štátov EÚ. Smernica vyžaduje poskytovať podrobné informácie o národnom HDP, životných nákladoch, cenách bývania a na základe týchto údajov stanovuje minimálnu mzdu. Predchádzala tomu debata o bezpodmienečnom základnom príjme (BZP), z ktorej vyplýva, že každý dostáva peniaze od štátu bez ohľadu na to, či človek pracuje alebo nepracuje.

Thomas More o niečom takom písal v roku 1516 vo svojom diele „Zlatá kniha, rovnako užitočná ako aj  zábavná, o najlepšej štruktúre štátu a o novom ostrove Utópia.“ Experimentov so zavedením povinnej minimálnej mzdy bolo veľa. A v júni, keď už bol celý svet vystrašený silou koronavírusu, EÚ nediskutovala o minimálnej mzde, ale o zavedení BZP pre všetkých občanov krajín EÚ. Myšlienka o minimálnej mzde však zvíťazila a projekt „Naštartovanie vývoja nepodmieneného základného príjmu v celej EÚ“ bol nateraz odložený.



V auguste začalo Nemecko trojročný experiment s vyplácaním nepodmieneného príjmu 1200 eur  obyvateľom. Zúčastňuje sa na ňom 120 ľudí, ktorí dostanú každý mesiac rovnako 1200 eur, a tak - chceš pracuj (ak je kde), nechceš nepracuj. Nemecký inštitút pre ekonomický výskum má záujem zistiť, ako to ovplyvní životy ľudí, ktorí dostanú peniaze zadarmo. Tisícdvesto eur nie je málo, ale 120 Nemcov z 2,5 milióna nezamestnaných je úplne zanedbateľných. Nepodmienený základný príjem ruší sociálne dávky, ale aj aj štátny aparát na ustanovenie práv na tieto dávky a ich rozdeľovanie.

O šesť mesiacov skôr ako Nemci, schválila talianska rada ministrov zavedenie BZP pre chudobných, nezamestnaných a starších ľudí. Taliani to nazvali „občiansky príjem“:  780 eur pre tých, ktorí sa nachádzajú pod úrovňou absolútnej chudoby. Takže, nejako ži a nehľadaj si prácu. Podľa štatistík žije v Taliansku päť miliónov ľudí pod hranicou chudoby.

Myšlienkou nahradiť sociálne programy UZP (univerzálnym základným príjmom  - universal basic income) sa už inšpirovali  mnohí. V USA na Aljaške funguje program garantovaného príjmu už viac ako 40 rokov. Stály fond na Aljaške (Alaska Pemanent Found) vypláca každému obyvateľovi 1 606 dolárov z výnosov z ropy (údaje z roku 2019). Havajské ostrovy prijali predpisy o práve na základné finančné zabezpečenie pre každého občana. V kalifornskom Oaklande dostáva sto rodín od vlády štátu 1 - 2 000 dolárov mesačne. V Chicagu v štáte Illinois spustia program, ktorý sa bude týkať tisícky rodín s nízkym príjmom, ktoré budú dostávať tisíc dolárov mesačne. Zdôrazňujeme, že vo všetkých týchto prípadoch hovoríme o zanedbateľných hodnotách v porovnaní s veľkosťou existujúcej armády práce.



Kanada má trojročný program BZP,   podľa ktorého 4 tisíc obyvateľov Ontária žijúcich v chudobe dostáva 17 tisíc dolárov ročne (manželské páry, po 24 000). Také programy existujú ešte v Keni, v Škótsku - tam bolo vedcom vyčlenených štvrť milióna libier na vytvorenie programu životných platieb obyvateľom, podľa ktorého sa očakáva, že dôchodcom budú vyplácať 150 libier týždenne, pracujúcim - každému po sto libier a deti do 16 rokov – dostanú po 50 libier týždenne.

Najkompletnejší experiment tohto druhu sa tento rok skončil vo Fínsku. Tam dostávalo 2 tisíc nezamestnaných alebo chudobných Fínov po dva roky po 560 eur. Experiment zlyhal. Jediným pozitívnym výsledkom je, že príjemcovia BZP sa dva roky nesťažovali.

Upozorňujeme, že sociálne dávky vo forme podobnej nepodmienenému základnému príjmu v dôsledku straty zamestnania (kvôli koronavírusu) sú dočasné. Podľa  Business Insider, vydali posledný raz 600  dolárov za mesiac,  nezamestnaným v Spojených štátoch v júli a všetky ostatné podporné opatrenia skončia v decembri.  Čo sa stane ďalej?  Zostane od nového roka 15 miliónov amerických nezamestnaných v chudobe osamelých?

Ak sa vrátime k bruselskej smernici o minimálnej mzde, musíme konštatovať, že pokusy Európskej komisie vyzerajú smiešne. Biznisu sú cudzie, inak by to nebol obchod. Myšlienka EK okamžite narazila na odpor bohatých vrstiev. Dánsko a Švédsko úplne odmietli uplatňovať smernicu.

Myšlienka s nepodmieneným základným príjmom obsahuje oveľa hlbšiu vrstvu, o ktorej sa nehovorí. Ak pripustíme, že práca stvorila človeka, potom sa prechod na existenciu, v ktorej je práca nemožná či zakázaná (vo svete robotov vládnucej triede nie je potrebných veľa pracujúcich ľudí), stane sa východiskovým bodom pre degradáciu Homo sapiens ako druhu. Nie je to prehnané. Utopia sa pred našimi očami zmení na dystopiu.