Konflikty v koalícii, špeciálne medzi premiérom Matovičom a ministrom hospodárstva Sulíkom sa už stali koloritom na našej politickej scéne. V posledných dňoch opäť eskalujú. Zdá sa, že nám začína chýbať Kollárov vecný prístup a jeho schopnosť tlmiť politické vášne medzi koaličnými partnermi.

 Sociálne siete sú už nejaký čas plné vyjadrení premiéra na Sulíkovu adresu a opačne. Ich slovný „ping - pong“ sa pravidelne vracia ako bumerang a rozpory prechádzajúce až do averzie  sa stále viac prehlbujú. Pre ľudí je to veľmi zlý signál. Výsledok? Niektorým to lezie na nervy, iní sa z toho smejú, ďalší už kvôli tomu radšej prestali politiku sledovať. A všetci zhodne očakávajú, ako to skončí. Či to tentokrát ešte ustoja, alebo nám hrozí rozpad koalície.

Boris Kollár už v minulosti niekoľkokrát preukázal, že vie, na rozdiel od niektorých iných politikov, udržať „nervy na uzde“ a riešiť problémy bezkonfliktne. Dokázal tlmiť nezhody medzi parlamentnými stranami, upokojovať situáciu na pôde národnej rady. V zásade v tomto vecnom duchu vystupoval po celý čas svojho pôsobenia vo funkcii predsedu parlamentu. Vyzerá to tak, že aj v týchto dňoch by sa Kollárov pokojný, rozvážny prístup rozhádaným koaličným partnerom zišiel.



To, že proti sebe vystupujú koalícia a opozícia, je normálne. To, že idú proti sebe opozičné strany navzájom v boji o voliča je tiež bežné. Ak ale idú proti sebe koaliční partneri, tak to neveští pre spoločnosť nič dobré, pretože na konci takýchto konfliktov môže byť rozpad koalície a predčasné voľby.

Preto je také dôležité, aby existoval niekto, kto si vie udržať odstup, neberie iný pohľad na vec osobne a dokáže vďaka tomu rozhnevané strany spájať. Ľudovo povedané – niekto, kto bude schopný dvoch kohútov na smetisku držať v dostatočnej vzdialenosti od seba, ale zároveň dosť blízko pri sebe, aby táto koalícia prežila a zostala aj naďalej funkčná. Zdá sa, že tou osobou môže byť práve predseda parlamentu Boris Kollár. Ako povedal pred časom: „politici  sú dnes odsúdení na spoluprácu“. Jeho neprítomnosť kvôli autonehode začína byť na politickej scéne citeľná, medzi rozhádanými stranami chýba stlmujúci prvok. Jeho vyzdravenie a návrat by preto mohli priniesť to, čo väčšina verejnosti očakáva – upokojenie vypätej situácie a sústredenie sa na prácu pre ľudí.