V utorok 24. novembra sa Vladivostok, hlavné mesto ruského Ďalekého východu, stále vyrovnával s následkami kataklyzmatickej ľadovej búrky, ktorá spôsobila, že desaťtisíce obyvateľov nemali elektrinu, kúrenie ani tečúcu vodu. Obyvatelia mesta nevedeli, že v ten istý deň sa na mori vzdialenom necelých sto kilometrov od Vladivostoku odohrávala ďalšia dráma - vytvorená človekom. Dve veľké mocnosti, USA a Rusko, sa zapojili do námorného zúčtovania.ej konfrontácie. Torpédoborec John S McCain s navádzanými raketami USS prenikol do ruských výsostných vôd v zálive Petra Veľkého v Japonskom mori (tiež známom ako Východné more), aby uskutočnil operáciu slobody plavby zameranú na spochybnenie ruských „nadmerných námorných nárokov.“



Americkú vojnovú loď zachytil ruský protiponorkový torpédoborec Admirál Vinogradov, ktorý podľa ruského ministerstva obrany ohrozil McCaina baranidlovým manévrom a prinútil americkú vojnovú loď opustiť ruské vody. "Po vydaní varovania a zmene smeru Admirála Vinogradova sa torpédoborec USS John S McCain vrátil do medzinárodných vôd ," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva obrany.

Siedma flotila amerického námorníctva však popiera, že by k ústupu došlo: „USA sa nikdy nedajú zastrašovať a nebudú prijímať nelegitímne námorné nároky, ako sú nároky Ruskej federácie.“

Právny stav zálivu Petra Veľkého, kde došlo k námornému stretu, je kontroverzný. V roku 1957 ho vyhlásila Moskva za výsostné vody Sovietskeho zväzu, čo však USA nikdy neuznali. Počas studenej vojny USA pravidelne spochybňovali sovietske tvrdenie tým, že vysielali vojenské lode do blízkosti „ruského Ďalekého východu“ na misie „slobody plavby“ (zásada obyčajového medzinárodného práva, podľa ktorého lode plaviace sa pod vlajkou ktoréhokoľvek zvrchovaného štátu nesmú byť vystavené zásahom iných štátov, pozn. red.).



Posledná takáto operácia sa uskutočnila v roku 1987. Potom sa vláda USA viac, ako tri desaťročia zdržala otvoreného spochybňovania ruského vlastníctva zálivu Petra Veľkého. V decembri 2018 sa však vpády do vôd pri Vladivostoku obnovili. Niekto vo vláde USA zjavne rozhodol, že nastal čas pripomenúť Rusku zásadu slobody morí. Návšteva Johna S. McCaina na ruskom Ďalekom východe je druhým takýmto incidentom za posledné dva roky.

Posledné stretnutie pri Vladivostoku sa skončilo viac-menej bez následkov, keď americká vojnová loď nakrátko preplávala do Ruskom nárokovaných vôd a potom odišla. Bezpečné finále však nebolo zaručené. Admirál Vinogradov, ktorý McCaina sprevádzal, s najväčšou pravdepodobnosťou neblafoval, keď vydal varovanie, že narazí do amerického plavidla.

Niet pochýb o tom, že veliteľ Vinogradova dostal pokyny, aby vytlačil votrelca z ruských vôd pomocou všetkých dostupných prostriedkov, okrem paľby. Mimochodom, americké a ruské námorné plavidlá boli pri tomto stretnutí približne rovnako veľké, čo znamenalo zhruba rovnaké šance v prípade kolízie.



Ruskí námorníci majú už určité skúsenosti s útokmi proti americkým vojnovým lodiam na misiách slobody navigácie. V čase studenej vojny, vo februári 1988, sovietske vojnové lode zámerne narazili do krížnika USS Yorktown a torpédoborca ​​Caron. Lode vstúpili do sovietskych teritoriálnych vôd v Čiernom mori. Hovorí sa, že ruské médiá v poslednej dobe venovali veľa pozornosti tejto dávno zabudnutej epizóde a prezentovali ju ako hrdinský čin.

Od ukrajinskej krízy v roku 2014 došlo k pozoruhodnému nárastu počtu nebezpečne blízkych stretnutí ruských a amerických vojenských síl na mori, vo vzduchu aj na zemi. V jednej námornej epizóde, v júni 2019, sa ten istý ruský torpédoborec Admirál Vinogradov stretol s USS Chancellorsville vo Filipínskom mori. Náhle zmenil smer a prinútil americkú vojnovú loď spustiť všetky motory na plný plyn, aby sa zabránilo zrážke.



Ruská tichomorská flotila nedostala od konca 80. rokov ani jednu významnú novú vojnovú loď. Teraz je to väčšinou sila poskytujúca pobrežnú obranu na ruskom Ďalekom východe. Vojnové hry s americkou armádou v tomto a v ďalších podobných incidentoch sú spôsobom ako Rusko vyrovnáva svoju materiálnu slabosť tým, že preukazuje obrovské odhodlanie. Čím sú tieto stretnutia bližšie k ruským hraniciam, tým väčšie odhodlanie je.

Americko-ruská hra má aj ďalší - pravdepodobne ešte dôležitejší - strategický rozmer. Washington už dlhší čas presadzuje voči Moskve teóriu, že Čína je hlavnou hrozbou pre ruský Ďaleký východ (nový prírastok do tohto príbehu je, že Čína sa stala hrozbou aj pre ruskú Arktídu). Je iróniou, že to nie sú čínske, ale americké vojnové lode, ktoré sa snažia spochybniť kontrolu Moskvy vo vodách pri ruských brehoch.

Toto je istý spôsob, ako ďalej zatlačiť Rusko do náručia Číny. Čínsko-ruské operácie týkajúce sa slobody navigácie blízko Aljašky, Havajských ostrovov alebo Okinawy môžu byť len otázkou času.

Arťom Lukin je docentom medzinárodných vzťahov na Far Eastern University v ruskom Vladivostoku.