Osud zmiznutého zlata vojnového Slovenského štátu dnes zaujíma už len málokoho. Vieme však, že zásoby žltého kovu zo Slovenskej národnej banky na konci vojny zmizli, a to konkrétne niekde v okolí českého Týnca nad Sázavou.

"Bolo to 5. mája 1945. V Prahe vypukne povstanie a vo výcvikovom priestore SS Benešov sa aktivuje divízia SS Wallenstein. Z Čerčian do Týnca nad Sázavou v ten deň vyráža nenápadný vlak s desiatimi vagónmi, naloženými pokladom Slovenských národnej banky." Tak začína rozprávanie o osude zlata zo Slovenska portál armyweb.cz.

V rýchlom májovom dianí je to úplne zabudnutá udalosť, ktorá sa však stala jedným z podkladov pre neskorší vznik legiend o takzvanom Štěchovickom poklade. Podivný vlak s desiatimi vagónmi je v tom čase na bludnej ceste už mesiac. 10. apríla vyšiel zo Žiliny s doposiaľ neobjasneným obsahom. Obranu vlaku tvorilo 29 členov Hlinkovej gardy pod vedením Otomara Kubalu.



Video: (V rýchlom májovom dianí je zmiznutie slovenského zlata úplne zabudnutá udalosť. Stala sa však  jedným z podkladov pre neskorší vznik legiend o takzvanom Štěchovickom poklade. / YouTube)

Evakuácia cenín centrálnej banky Slovenského štátu pred postupujúcim frontom mierila do Čiech. Vlak prešiel Púchovom a zamieril na územie Protektorátu. Postupne prešiel Vsetínom, Přerovom a došiel až do Pardubíc. Tam zamieril na juh, na Chotěboř, na Nemecký Brod a do Jindřichovho Hradca. Tam ho železničiari niekoľko dní zdržiavali, až sa koncom apríla vydal smerom na Prahu a zastavil sa v Čerčanoch.

Dva dni po vypuknutí Pražského povstania je vlak vyložený v Prosečnici a členovia Hlinkovej gardy miznú s debnami vo výcvikovom priestore SS. Stopa sa stráca kdesi u Lešan. V nasledujúcich dňoch sa výcvikový priestor vracia do správy obnoveného československého štátu a začína sa pomalý návrat obyvateľstva a obnova poničenej infraštruktúry.



Po poklade slovenskej národnej banky sa začína pátrať už týždeň po jeho zmiznutí. 12. mája hlási podozrivý pohyb traťový majster z Bystřice u Benešova ministerstvu dopravy a to v ten istý deň podáva hlásenia ministerstvu vnútra. Po poklade sa rozbieha intenzívne pátranie. Žandári hľadajú členov Hlinkovej gardy a prípadných svedkov.

Hneď nasledujúci deň sa do oblasti zmiznutia vydáva špeciálny oddiel pod vedením majora Ševčíka a zisťuje, že informácie sa v podstate zakladajú na pravde. Na mieste konštatujú, že 7. mája odviezli náklad členovia Hlinkovej gardy a neďaleko Lešan jeho časť zlikvidovali. Na niekoľkých miestach spálili bankovky Slovenského štátu, drobné kovové mince rozhádzali po okolí a skutočne sa aj našla časť ohorených bankoviek. Zvyšok nákladu zmizol.

17. mája 1945 sa četníkom darí zaistiť jedného z členov transportu, Antonína Borona. Tvrdí, že od transportu zbehol 6. mája, rozhodol sa ale vrátiť. Hlinkovci boli do výcvikového priestoru transportovaní údajne kvôli akémusi vojenskému výcviku. K fyzickej likvidácii bankoviek došlo 7. a 8. mája. Vo výpovedi Borona sa však nachádza aj informácia, že desať debien malo označenie "ČSR Národná banka v Prahe."



Po likvidácii bankoviek v noci z 8. na 9. mája vyrazilo vraj osem rôt na autách cez Štěchovice k Čimeliciam, kde sa mali nechať zajať. V tom čase velil jednotkám hlavný veliteľ Hlinkovej gardy Otomar Kubala. Hlinkovci boli odzbrojení Červenou armádou a bolo im nariadené vrátiť sa do Prahy. Pred Rusmi sa vraj podarilo ukryť jednu debnu so zlatom, keď ju v jednom z vozňov zahádzali batohmi.

O zlate je známe, že malo ísť o zlaté československé a rakúsko-uhorské mince vo vtedajšej hodnote 49 912 korún.

Pohyb ozbrojenej Hlinkovej gardy smerom na juh 9. mája potvrdili žandári z Dobříša. 13. mája sa vraj už odzbrojení vracali smerom na Prahu. Kam zmizol zlatý poklad však nie je známe. Hoci jednotky dostali rozkaz presunúť sa na Prahu, Antonín Boron vypovedal, že auto s debnou so zlatom vyrazilo smerom na Varvažov, kde sa od neho odpojil.



Pátranie po slovenskom zlate sa však vtedy skončilo rovnako rýchlo ako sa začalo. Už 22. mája hlási hlavný veliteľ uniformovanej polície, že nebolo preukázané, že zásielka obsahovala zlato a že je nutné sa na to spýtať v banke v Bratislave a v Žiline. Odpoveď na otázku už bohužiaľ v zachovanom spise v Archíve bezpečnostných zložiek nie je.

Aj s odstupom desiatok rokov je možné časť diania zrekonštruovať. Zo Slovenskej národnej banky vraj pri evakuácii pred postupujúcim frontom bolo odvezených celkovo 32 vagónov bankových kovov, väčšinou do Nemecka, podarilo sa zaistiť len štyri z nich, a to v Prahe a v Kladne.

Väčšina slovenského zlatého pokladu bola fyzicky deponovaná vo Švajčiarsku. Zmizlo však necelých 83 kilogramov priemyselného zlata, ktorého osud nie je známy. Pokiaľ ide o odvoz pokladu zo Žiliny, odviezol ho 10. apríla veliteľ Hlinkovej gardy Otomar Kubala. Malo ísť o zlato a bankovky v hodnote 127 miliónov korún.