Boj s koronou vyčerpáva zdravotníkov naprieč Slovenskom a nemocnice hlásia ich alarmujúce stavy prakticky z každého kúta krajiny. Alarmujúci stav už musia riešiť aj nemocnice v hlavnom mieste, kde je síce lôžok dosť, zúfalo ale chýbajú lekári a sestry.

Na kritický stav bratislavských nemocníc upozornil po zasadnutí Krízového štábu Bratislavského samosprávneho kraja jeho župan Juraj Droba, ktorý zároveň oznámil, že v kraji hrozí kolaps zdravotníctva. Krízový štáb Bratislavského samosprávneho kraja o alarmujúcej situácii informoval ešte v stredu 18. 11. manažment Univerzitnej nemocnice, píše portál topky.sk.

V ohrození sú aj pacienti, ktoré nemajú koronu

Inštitút pre výskum sociálno ekonomických rizík, o.z. (IVRA) upozorňuje, že vedenie bratislavskej Univerzitnej nemocnice (UNB), ale najmä Ministerstvo zdravotníctva, ako jej zriaďovateľ, od marca 2020 nezabezpečilo zvýšenie lôžkových kapacít pre COVID-19 pozitívnych pacientov vyžadujúcich pľúcnu ventiláciu. UNB má pritom dostatočný počet lôžok, ale dôvodom sú nedostatok prístrojového vybavenia a najmä dlhodobý nedostatok zdravotníckeho personálu, a to najmä zdravotných sestier, čím nie je možné využívať plný potenciál lôžok Univerzitnej nemocnice.

Toto má za následok, že sa hovorí o kolapse v rámci nemocníc v celom Bratislavskom samosprávnom kraji a zastavení poskytovania bežných aj plánovaných výkonov zdravotnej starostlivosti. Inštitút tiež upozorňuje, že zároveň sú ohrozovaní aj na COVID-19 negatívni pacienti tým, že pacienti, ktorí vyžadujú umelú pľúcnu ventiláciu, sú hospitalizovaní na klinikách anesteziológie a intenzívnej medicíny na Kramároch a v Ružinove, kde ležia aj COVID-19 negatívni pacienti. „Ministerstvo zdravotníctva zlyhalo v príprave na druhú vlnu a fatálne zlyháva počas druhej vlny pandémie neodbornosťou a neriadením krízovej situácie,“ konštatuje IVRA.

Ministerstvo zdravotníctva situáciu nezvláda

„Ministerstvo zdravotníctva o tomto probléme vedelo, ako sa pripravilo a ako riadi súčasnú krízovú situáciu? Ak Ministerstvo zdravotníctva nezvláda situáciu, v ktorej je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti 500 m od budovy Ministerstva zdravotníctva, ako zvláda nemocnice, ktoré sú vzdialené niekoľko sto km?“ pýta sa okrem iného Inštitút, ktorý tiež tvrdí, že podľa dostupných informácií má Univerzitná nemocnica v Bratislave 2 550 lôžok pre pacientov. Na porovnanie susedná AKH vo Viedni má 2 200 lôžok. Pritom z 2 550 postelí má UNB pre liečbu Covid pozitívnych pacientov vyčlenených iba 130 lôžok, čo predstavuje iba približne 5 %.

Bratislavská UNB by nemala mať problém absorbovať pacientov ani na 10 % a viac percent kapacity lôžok, čiže minimálne dvojnásobok, teda 250 COVID-19 pozitívnych pacientov. Univerzitná nemocnica v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva napriek tomu už pri stovke pacientov hovorí o kolapse. Dôvod je pritom podľa IVRA úplne prozaický, a to je dlhodobý nedostatok lekárov a zdravotných sestier.

UNB má už kritický nedostatok lekárov aj sestier

Na už uvedený počet postelí má Univerzitná nemocnica iba približne 1 000 lekárov a 2 000 zdravotných sestier, čo v praxi znamená, že aj bez pandemickej situácie má, resp. môže mať problémy so zabezpečením bežnej zdravotnej starostlivosti. Počet zdravotných sestier na tento počet 2 550 lôžok by pri tom mal byť minimálne 3 500, čo je teda skoro dvojnásobok.

Podľa IVRA je rámci UNB práve nedostatok zdravotníckeho personálu, v tomto prípade lekárov, ale najmä zdravotných sestier, hlavným problémom, prečo nie je možné využívať všetkých 2 550 lôžok, ktoré by mala mať nemocnica reálne k dispozícii na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. IVRA poukazuje na to, že sa táto situácia s nedostatkom zdravotných sestier „maskuje“ priebežným „maľovaním priestorov a ich rekonštrukciou“ a zároveň v rámci nemocnice vidí aj nesúlad k počtom 130 deklarovaných reprofilizovaných lôžok.

V troch nemocniciach pozastavili plánované výkony

Ako príklad uvádza v rámci Univerzitnej nemocnice nemocnicu na Kramároch, ktorá má podľa dostupných údajov 630 lôžok. Nemocnica na Kramároch má ako jediná Infekčnú kliniku, takže by v rámci aktuálneho pandemického stavu mohla mať reprofilizovaných až 20 % lôžok, čo predstavuje súčasný počet cca 130 lôžok v rámci Bratislavského kraja. Tým pádom by UNB nemala mať problém s prijatím všetkých 130 COVID-19 pozitívnych pacientov len na Kramároch, a tak v nemocnici Ružinov, Antolská a Mickiewiczova by bolo možné zabezpečiť bežnú aj plánovanú zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu.

Napriek tomu ale bolo v rámci týchto pracovísk oznámené, že sa pozastavujú plánované výkony. Infekčná klinika na Kramároch pritom podľa dostupných informácií v súčasnosti vôbec nezabezpečuje starostlivosť o COVID-19 pozitívnych pacientov s potrebou pľúcnej ventilácie. Pozitívni pacienti, ktorí vyžadujú umelú pľúcnu ventiláciu, musia byť preto hospitalizovaní na klinikách anesteziológie a intenzívnej medicíny na Kramároch a v Ružinove. Tým sa môžu COVID- 19 pozitívni pacienti dostávať medzi bežných pacientov, pretože Univerzitná nemocnica nemá viac prístrojového vybavenia a nemá ani viac zdravotníckeho personálu.

Výzva ministrovi Krajčímu v otvorenom liste na nápravu

Včasnou prípravou zo strany zriaďovateľa, Ministerstva zdravotníctva mala byť podľa IVRA zabezpečená zdravotná starostlivosť o minimálne 250 COVID-19 pozitívnych pacientov v rámci bratislavskej župy. Univerzitná nemocnica, naopak, pri počte 130 pacientov hlási kolaps. IVRA už 15.10. v otvorenom liste vyzývala ministra zdravotníctva Krajčího na nápravu, pretože sa podľa Inštitútu neprijali v predstihu opatrenia na riadenie COVID-19 pandémie.

Inštitút poukázal aj na to, že ministerstvo pracuje bez koncepcie a stratégie ako zvládnuť túto situáciu, takisto ako bez relevantnej prípravy a podpory poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. IVRA zároveň v otvorenom liste poukázala, že pandémiu zvládame najmä vďaka entuziazmu lekárov, sestier, personálu nemocníc a ambulancií a manažmentov nemocníc, uvádza v závere portál topky.sk.