Celý proces výberu GP prebieha nedôstojne a je poznamenaný úpornou snahou kandidátov zapáčiť sa za každú cenu. Ako sa máme potom spoľahnúť, že novozvolený generálny prokurátor bude konať nezávisle, samostatne a sebavedomo?

Prvou zarážajúcou vecou je už fakt, že ani jeden z kandidátov žiadnym spôsobom za posledné mesiace verejne neupozornil na porušovania ústavných a ľudských práv, ku ktorému dochádza na Slovensku už od marca 2020 v súvislosti s opatreniami proti korone. Mnohí právnici bijú na poplach a tvrdia, že štátu hrozia súdne spory nie len na súdoch slovenských, ale aj na Európskom súde pre ľudské práva. Bohužiaľ, pôsobí to tak, že žiaden z kandidátov nechce dráždiť tých, ktorí o výbere rozhodnú...

Celé vypočúvanie kandidátov sa nesie v zvláštnom móde. Zdá sa, že poslancov zajímajú viac politické zásluhy jednotlivých kandidátov a ich angažovanosť sa v bulvarizovaných kauzách, ako ich pracovné úspechy, či zásadné morálne postoje. Najväčšiu pozornosť poslancov si zatiaľ vyslúžil kandidát Juraj Kliment, predseda senátu Najvyššieho súdu SR. A najhorším momentom zo všetkých vypočutí zatiaľ, bolo vypočúvanie JUDr. Klimenta v kauze Cervanová. Juraj Kliment, ako je známe, bol členom senátu, ktorý v kauze súdil, výsledok je verejne známy a svojho času spôsobil obrovské pobúrenie určitej, aj keď veľmi malej skupinky známych osobností.



O zaujímavý moment na vypočutí sa postaral Ondreja Dostál, ktorý je známy tým, že je jedným z tých, ktorí odmietajú akceptovať rozsudok v kauze Cervanová. Na obranu odsúdených vrahov sa stavia dlhodobo a to spoločne napr. so Štefanom Hríbom, či prezidentom Andrejom Kiskom, ktorý si v minulosti vyrobil faux pas, keď sa ako prezident objavil na večierku, kde sa dvaja z odsúdených vrahov nachádzali.

To, že poslanec Dostál opakovane odmieta akceptovať potvrdené rozhodnutie súdu v tejto kauze, je síce zvláštne... ale to, že túto svoju zadubenosť bez hanby predvádza ešte aj pri vypočúvaní kandidáta na GP, je už skôr škandál.

Ťažko povedať, či sa dá o niečo lepšie hodnotiť následný postoj JUDr. Klimenta. Sudca sa na vypočutí znížil ku komentovaniu účasti Mariána Kočnera na krste knihy o vražde Cervanovej. Za knihou stojí novinár Peter Tóth; a môžeme si o Petrovi Tóthovi myslieť skutočne čokoľvek - ale popierať vynikajúcu prácu, ktorú na knihe, ktorá vyvolala obrovský ohlas, odviedol, naštrbuje dôveryhodnosť kandidáta. Neskoršie vystupovanie autora knihy v kauze vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice a v súvislosti s Kočnerom, je predsa pre kauzu Cervanová, irelevantné. Snaha zapáčiť sa poslancom zbytočným vyviňovaním sa z niečoho, čo sa stalo v úplne inom čase a v inej kauze, je nielen nedôstojné, ale aj trápne. Kočner bol vždy kontroverznou osobou, avšak v čase napísania knihy o kauze Cervanová nebol stíhaný, ani odsúdený.



Už len ako čerešnička na torte vyznieva poznámka sudcu Klimenta o tom, že senát JUDr. Zemkovej, ktorá nezakázala ĽSNS, bol „ovplyvňovaný“.

A skutočne úsmevne už po tomto všetkom vyznieva Klimentovo vyjadrenie z minulosti, keď krátko po tom, čo Harabina v roku 2015 zaradili do jeho senátu, vyhlásil, že „v takomto zložení on pracovať nemôže.“ Odôvodnil to slovami, že medzi nimi (dvoma) „ide o takú odbornú a hlavne morálnu disharmóniu, ktorú nie je možné prekonať a ktorá by mohla vyústiť až do fyzických konfliktov“.

Nuž, dnes sa už ukazuje jasnejšie, aká je morálka kandidáta Juraja Klimenta.